reklama

Prečo je klimatická kríza väčšia hnusoba ako pandémia a čo s tým vieme urobiť.

Dôsledky klimatickej zmeny môžu byť katastrofálne. Riešenia existujú. 

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Poďme sa na ne pozrieť s využitím unikátneho klimatického simulátora En-ROADS.

Krajiny celého sveta sa snažia poraziť pandémiu. Väčšina odborníkov je v zhode, že ide o najväčšiu globálnu krízu od druhej svetovej vojny. Táto situácia už nejakým spôsobom zasiahla takmer každého z nás. Nebude jednoduché sa vrátiť späť do normálu, hoci história nám dáva nádej, že sa to dá. Akoby však toho nebolo dosť, svetoví lídri čoraz častejšie spomínajú inú krízu – klimatickú. Nečudo, že ľudia si v súvislosti s tým kladú rôzne otázky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prečo by sme si mali pridávať na svoje plecia ešte ďalšie bremeno v podobe klimatickej krízy? Prečo nám EÚ dáva k dispozícii peniaze na obnovu po pandémii, ale zároveň nám zväzuje ruky tím, že jeho podstatná časť musí byť „zelená“? A prečo zvyšuje záväzok poklesu emisií CO2 do roku 2030 z 55% na 60%, keď už aj s poklesom o 55% majú viaceré krajiny problém? Prečo máme ísť do neprebádaných ekonomických a technologických vôd, keď nás po korone čaká niekoľkoročné obdobie hospodárskej recesie? Prečo chceme byť lídrami v boji proti niečomu tak ťažko uchopiteľnému a tak vzdialenému ako je klimatická zmena, keď sa zdá, že sa nás tento problém až tak nedotýka?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo, prečo, prečo?

Hlavne preto, že fakty prichádzajúce z celého sveta dokazujú, že klimatická kríza sa už deje a podobne ako korona začína ovplyvňovať naše životy. Fakty, ktoré nám naznačujú, že bežíme existenčné preteky s časom, v ktorých zatiaľ strácame. V stávke je zachovanie terajšej prírody a terajšieho spôsobu života, teda práve tých dobrých vecí, ktoré by sme chceli uchovať pre naše deti a vnúčatá.

Časový horizont na uskutočnenie týchto pretekov nie je ani zďaleka taký vzdialený, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. V priebehu posledných 100 rokov sa priemerná teplota na našej planéte zvýšila o čosi viac ako 1 stupeň. Ak nič podstatné nezmeníme, s veľmi vysokou pravdepodobnosťou dôjde počas rovnakého obdobia k jej ďalšiemu nárastu o ďalších 2,5 – 3,5 stupňa. Posledných 18 najteplejších rokov v histórii meraní bolo po roku 2000. Najteplejším rokom v histórii meraní bol rok 2016. Minulý rok skončil tesne na druhom mieste. Doterajší priebeh teplôt počas roku 2020 ukazuje, že práve prebiehajúci rok môže rok 2016 predbehnúť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Príroda sama svojimi silami nedokáže tento dlhodobý trend zvrátiť. Nejedná sa o žiadnu anomáliu, ktorá sa skončí návratom do normálu. Nejedná sa o žiadne prirodzené a opakujúce sa klimatické udalosti. Spustili sme to my ľudia a ak s tým nič neurobíme, teplota na našej planéte bude stále rásť.

To, že sa nás to tu v Európe nedotýka, nie je až taká pravda. Slovenský klimatológovia pozorujú dlhodobý trend k čoraz suchšiemu a horúcejšiemu počasiu narúšanému prívalovými dažďami. Hrozí, že úrodná pôda a pitná voda prestanú aj u nás byť v dohľadnej dobe samozrejmosťou, na ktorú sme teraz zvyknutí.

Z pohľadu človeka je klimatická kríza hlavne o zmenšovaní zdrojov, ktoré sú pre normálny život ľudí nevyhnutné. Ľudí na svete pribúda a to práve v tých regiónoch, ktoré budú zmenou klímy zasiahnuté najviac. Viaceré informačné zdroje uvádzajú, že po tom, ako nárast priemernej globálnej teploty dosiahne 1,5 stupňa, bude každá ďalšia desatinka znamenať 50 až 100 miliónov nových klimatických utečencov. Ak teda nič neurobíme, bude na konci tohto storočia v pohybe viac ako 1,5 miliardy ľudí hľadajúcich nový domov a zdroje potravy a vody pre svoje prežitie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kam sa podejú ľudia z oblastí, v ktorých sa nebude dať v lete vydržať? Už teraz v niektorých krajinách letné teploty dosahujú hodnoty 40 až 45 stupňov. Čo sa tam bude diať, keď teploty v najteplejších mesiacoch budú presahovať päťdesiatku si teraz radšej ani nikto nepredstavuje. Kam všetci pôjdu? Jedná sa o oblasti, kde žijú stovky miliónov ľudí. Kam sa odsťahujú obyvatelia Afriky? A kam si to nasmerujú Bangladéšania, ktorí aj v tomto roku mali v lete v jednej chvíli zatopenú až tretinu územia ich krajiny? V ich prípade zatopený znamená zasolený a zasolený znamená neúrodný. Čo bude s ľuďmi z juhu Európy, ktorá sa môže v priebehu nasledujúcich 50 rokov zmeniť na nehostinnú polopúšť?

Budú krajiny, ktoré majú viac šťastia ku všetkým týmto ľuďom veľkorysé?

To, že klimatická zmena prebieha a dokonca sa zrýchľuje, je fakt. To, že jej hlavnou a asi aj jedinou príčinou je človek so svojim spôsobom života, je viac ako isté. Ľuďom nezostáva nič iné, len sa pozrieť pravde do očí a túto „hnusobu“ poraziť. Stále sa to dá, len časový priestor pre akciu sa rýchlo zmenšuje. Preto lídri, ktorí sa už zobudili a situáciu pochopili, začali tlačiť na pílu. A to zďaleka nemám na mysli len európskych politikov. Začiatkom tohto mesiaca prišla so záväzkom uhlíkovej neutrality už aj Čína, minulý týždeň sa pridalo Japonsko a do konca novembra, po prezidentských voľbách, sa s veľkou pravdepodobnosťou uskutoční „US climate comeback“.

Tento problém je ešte stále riešiteľný. Všetky nástroje na jeho vyriešenie máme. Tieto riešenia sa skôr či neskôr presadia, lebo sú lepšie a raz budú aj lacnejšie ako staré riešenia. Jediný problém je, že nemáme dosť času a musíme im s prienikom do nášho života pomôcť. Na stránkach projektu Drawdown sa nachádza viac ako 80 rôznych riešení z deviatich oblastí nášho života. Väčšina z nich môže kvalitu nášho života zlepšiť a dokonca mnohým z nás zabezpečiť zaujímavú a dobre platenú prácu. Len musí byť politická a občianska vôľa, tieto riešenia podporiť, aby podnikatelia a štátne inštitúcie mali motiváciu ich aplikovať.

Každý z nás si môže a musí nájsť vlastné riešenie a vlastnú, čo najúčinnejšiu cestu.

V ďalších blogoch by som sa na niektoré z týchto riešení chcel pozrieť bližšie. Ak sa dostatočne skoro rozhodneme urobiť to, čo je naozaj účinné, zmenu klímy určite spomalíme a neskôr aj zastavíme.

Ak máte ešte 7 minút, tak Vám niektoré zo spomenutých súvislostí môžem ukázať s pomocou unikátneho klimatického simulátora En-ROADS. Zameriam sa na otázku, prečo množstvo CO2 v atmosfére stále stúpa a či je možné to zvrátiť „prirodzeným“ spôsobom, teda s využitím regulácie nárastu populácie alebo redukciou ekonomického rastu.

Kliknite tu:

Tibor Paulen

Tibor Paulen

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Zaujímam sa o všetko, čo je niečím zaujímavé. Verím v dobro a v zdravý rozum. V poslednej dobe je v centre môjho záujmu zmena klímy. Študujem a zberám informácie k tejto téme. Som ambasádorom organizácie "Climate Interactive", absolventom programu "Climate Reality Project" a členom neformálneho združenia 350.sk Zoznam autorových rubrík:  PríčinyDôsledkyFaktyÚvahyFikcieRiešeniaNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu