Krízy a naša myseľ

Autor: Tibor Paulen | 22.3.2020 o 7:06 | (upravené 21.10.2020 o 7:28) Karma článku: 3,78 | Prečítané:  252x

„Možno, keby sa bol svet serióznejšie zaoberal pandemickou hrozbou ako klimatickou, boli by sme teraz lepšie pripravení.“

To je jedna z reakcií k nedávno zverejnenému článku na blog.sme.sk. Jeho autor sa zamýšľa nad odlišným prístupom vedcov ku komunikácii s verejnosťou v prípade jednej a druhej krízy. Záver článku vyznieva v neprospech klimatológov. Sú nedôveryhodní, pretože sa vo svojich predpovediach vývoja klímy opierajú o nespoľahlivé modely. Klamlivo predpovedajú ďalekú budúcnosť a zbytočne ľudí strašia. Naopak, virológovia a epidemiológovia žiadne modely nemajú, čestne priznávajú, že nevedia predvídať ani blízku budúcnosť a nezavádzajú ľudí svojimi klamstvami.

Spomínaný článok ma o korektnosti svojich záverov nepresvedčil. Myšlienka deliť vedné disciplíny na dôveryhodné a nedôveryhodné sa mi z princípu nepáči. Diskusia pod článkom ale bola v mnohom podnetnejšia ako samotný článok a našiel som v nej viacero mne blízkych úvah. Pokúsim sa niektoré z nich rozvinúť.

Kríza ako kríza. Alebo sú tam rozdiely?

Pandémia je akútny stav. Čosi ako veľmi závažné ochorenie, ktoré sme ešte včera nemali a dnes ležíme bezvládne a vydesení v posteli. No skôr či neskôr, ak budeme mať trochu šťastia a disciplinovane dodržíme liečebný postup, choroba odíde. Naopak, klimatická kríza je chronická, vleklá záležitosť. Je to ochorenie, ktoré sa síce z času na čas pripomenie, ale nie až tak moc, aby sme boli kvôli tomu v panike. Sme síce občas ustarostení, lebo vyhliadky choroby sú zlé, ale na jej zhoršujúce sa prejavy si postupne zvykáme. Liečebný postup ignorujeme, lebo je komplikovaný, obmedzujúci a zdá sa nám, že aj tak nefunguje. Aby sme si svoju nevôľu sami pred sebou ospravedlnili, hľadáme dôvody, prečo nemáme odborníkom dôverovať.

Pri akútnom stave reagujú ľudia na jeho začiatku panikou. Úlohou lekárov je upokojiť ich a zmeniť ich strach na odhodlanie sa liečiť. Strach zmenený na motiváciu sa môže stať poháňačom pacientovho rozhodnutia zabojovať. Pri chronickom stave je naopak potrebné primeranú a rozumnú paniku v doteraz bezstarostnom pacientovi vyvolať a varovať ho pred hroziacimi dôsledkami. Dôležité je, aby sa stotožnil so svojou situáciou a našiel odhodlanie sa liečiť.

Pre zvládnutie ochorenia je veľmi potrebné, aby pacient dôveroval svojmu lekárovi. O terajšej pandémii vedci zatiaľ všetko nevedia. Pred zopár mesiacmi nikto o tomto konkrétnom víruse nič netušil. Dopredu sa pripraviť na terajšiu situáciu by znamenalo, vytvoriť pre ňu v čase pokoja krízový plán. Ale aké podrobnosti v tom pláne budú, keď o situácii, na ktorú sa pripravujeme, nič netušíme? Detaily tohto plánu teda bude možné spresniť, až keď pandémia naozaj vypukne a vedci urobia prvé analýzy situácie. Budú závisieť od vlastností vírusu, ktorý sa medzi ľuďmi začal šíriť. A aj od rýchlosti a správnosti našej prvotnej reakcie. Lídri a vedci sú pri pandémii od jej začiatku takpovediac na jednej lodi. Dôvera ľudí v lídrov a vedcov vznikne veľmi rýchlo, hneď ako uvidia, že na mieru ušitý plán funguje a udalosti sú pod kontrolou.

Pri klimatickej kríze je to s dôverou ľudí o dosť zložitejšie. O princípoch fungovania klímy toho vedci vedia už dlhé roky veľmi veľa. Poznajú základné prírodné aj ľudské vplyvy, ktoré majú na klímu dosah. S pomocou počítačových simulácií vedia predvídať, čo sa bude diať v budúcnosti. Vysvetľujú ostatným, čo treba hneď teraz urobiť, aby sa nepriaznivé prognózy nenaplnili. Hoci nám dávajú veľmi veľa podrobných informácii, akcia sa nerozbieha. Politickým a ekonomickým lídrom chýba motivácia. Takáto akcia by ohrozila ich popularitu a spomalila realizáciu cieľov, ktorých splnenie je pre ľudí krátkodobo dôležitejšie. Jednoducho povedané, politici nekryjú v tejto téme vedcom chrbát. Väčšina ľudí preto vedcom nedôveruje a ich pochmúrne prognózy neďalekej budúcnosti považuje za strašenie.

Naša myseľ spôsobuje, že na obe krízy nereagujeme rovnako. Psychológovia tvrdia, že človek je tvor veľmi dobre pripravený na okamžitú reakciu, ale prevencia nie je jeho silnou stránkou. Ľudia v minulosti žili v permanentnej pripravenosti vziať nohy na plecia, alebo bojovať, keď sa objaví nepriateľ. A to im zostalo až doteraz. Pandémia si vyžaduje našu rýchlu reakciu a tá našim lídrom a aj nám celkom sedí. Práve v takýchto situáciách sa uplatňuje známe „čo ťa nezabije, to ťa posilní“. Na krízach v dávnej či nedávnej minulosti vyrástli skutoční vodcovia a vznikli silné a sebavedomé národy.

Pri pandémii je tiež zrejmý priamočiary vzťah medzi tým, ako sa ako jednotlivci správame a ako to pre nás nakoniec skončí. Dá sa predpokladať, že ak sa budeme správať disciplinovane a poslúchneme príkazy lídrov a vedcov, mali by sme krízový stav zvládnuť. Pre toto všetko máme ochotu ísť aj do nekomfortnej, pred časom úplne nepredstaviteľnej situácie. A ak to nebude trvať príliš dlho, budeme všetko trpezlivo znášať. Je preto veľmi pravdepodobné, že terajšiu pandémiu z dlhodobého hľadiska zvládneme.

Klimatická kríza od nás očakáva preventívnu reakciu, na ktorú nie sme fungovaním nášho myslenia, pripravení. Premýšľanie o ďalekej budúcnosti je rušené našimi okamžitými každodennými prioritami. Navyše, pri klimatickej kríze je vzťah medzi našou individuálnou akciou a výsledným dopadom na nás takmer nulový. Máme sa správať proenvironmentálne, ale výsledok závisí hlavne od niekoho iného. Časový priebeh klimatickej krízy je tiež bariérou. Je od nás vyžadovaná okamžitá koordinovaná akcia, ktorej pozitívny efekt sa prejaví za 30 až 50 rokov. Len si skúste predstaviť situáciu, že inkubačná doba dnešného vírusu by bola 30 rokov. Kto z nás by bol ochotný sa akýmkoľvek spôsobom obmedzovať? Asi nikto. Varovania vedcov ohľadom vývoja klímy teda prehliadame. Aj preto si myslím, že šanca že klimatickú krízu zvládneme je oveľa nižšia, ako je to v prípade terajšej pandémie.

Pri pandemickej kríze asi neexistuje žiadna záujmová skupina, ktorá má dôvod brzdiť jej zastavenie. Čím dlhšie bude kríza trvať, tým to bude pre všetkých horšie. Nikto na tom nezarobí. Naopak, pri klimatickej kríze existuje veľmi veľký ekonomický záujem brániť jej rýchlemu riešeniu. Finančné straty hrozia najmä na strane fosílneho biznisu. Internet je preto plný na prvý pohľad racionálne znejúcich dôvodov, prečo klimatickú krízu nie je potrebné riešiť. V súvislosti s pandémiou by sme si po prečítaní podobných úvah poklepkali po čele. Pri klíme však takéto články berieme ako potvrdenie správnosti nášho doterajšieho pasívneho prístupu.

Zdravie je to najdôležitejšie čo máme. Preto chceme a musíme kroky vedúce k zastavenie pandémie podporiť. Prostredie, v ktorom žijeme a v ktorom budú žiť naše deti a vnúčatá, je však rovnako dôležité. Hľadajme všetko pozitívne, čo získavame v týchto chvíľach pri prekonávaní krízovej situácie. Trpezlivosť, ohľaduplnosť, disciplínu. Tiež schopnosť počúvať, dôverovať a uvedomovať si súvislosti. A aj ochotu zobrať na seba zodpovednosť pri rozhodovaní o zložitých krokoch. Budeme to všetko potrebovať.

Po odznení pandémie zistíme, že klimatická kríza tu stále je a ďalej pokračuje svojim vleklým tempom. No stále je v našich možnostiach mať situáciu vo vlastných rukách. Pamätajme - čo ťa nezabije, to ťa posilní.

 

Zdroje:

O virológii, epidemiológii a klimatológii - Ctirad Klimčík (blog.sme.sk)

Responding to Trauma: Crisis Intervention Models

Psychology and Global Climate Change: Addressing a Multi-faceted Phenomenon and Set of Challenges

Climate Psychology Alliance - Blogs

Klimatická zmena neničí len planétu, ale aj naše duševné zdravie. O ekologickej úzkosti sme hovorili s psychologičkou – Denník N

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?