Klimatické S.O.S. – čo urobia firmy?

Autor: Tibor Paulen | 23.2.2020 o 6:07 | Karma článku: 4,10 | Prečítané:  261x

„Pred časom som vložil časť svojich úspor do dôchodkového fondu. Je to akciový fond, ktorý investuje do energetiky, kovovýroby a ťažobného priemyslu.“

„Preferujem istotu a všetky svoje rozhodnutia dôkladne zvažujem. Uhlie, ropu a oceľ ľudia vždy potrebovali a budú potrebovať. Predpokladal som preto, že v takomto fonde budú moje peniaze dobre uložené pre mňa, moje deti a moje vnúčatá. Teraz mám o svoje úspory obavy. Odvetvia, do ktorých investoval môj fond, vraj majú byť utlmené. Nedávno som podpísal výzvu akcionárov, ktorá žiada vedenie fondu, aby zmenilo investičnú stratégiu. Po prvýkrát sa chcem osobne zúčastniť na zasadnutí valného zhromaždenia akcionárov fondu.“

Takto nejako môže rozmýšľať obyvateľ bohatého západu, ktorý nechce prísť o svoje úspory v súvislosti s rozvíjajúcou sa klimatickou krízou. A podobné môžu byť úvahy akcionárov napríklad realitných fondov, ktoré majú v pláne stavať obytné domy v oblastiach, kde v poslednej dobe častejšie bývajú záplavy. Alebo trebárs masovo rozširovať rekreačné rezorty v krajinách, kde v lete zúria ničivé požiare, či vybudovať nové lyžiarske stredisko niekde v strednej Európe.

Aj keď politici zatiaľ nie sú dostatočne akční, akcionári a biznismeni už na klimatickú krízu reagujú. Toto ich konanie nie je založené na klimatickom alarmizme, ani ho od nich zatiaľ nevynucuje legislatíva cez uhlíkové dane a clá. Je pravdepodobne výsledkom toho, že sa pozreli na logiku argumentov a že si to spočítali. Počítajú, aký bude pomer medzi výškou potenciálnych škôd a ceny za vykonanie zmien v ich biznise. Určite kalkulujú aj s predpokladom, že ak sa do zmien pustia ako prví, zarobia na tom viac ako konkurencia, ktorá sa zatiaľ nerozhýbala.

Firmy a investori začínajú vnímať signály, že emisie CO2, ktoré vznikajú pri výrobe alebo používaní ich produktov a služieb, začnú byť skôr či neskôr považované za škodlivý odpad. A za produkovanie odpadu bude potrebné platiť. Niekto bude musieť neskôr tento odpad zlikvidovať a sanovať následky, ktoré v našom životnom prostredí spôsobil. A to nebude lacná záležitosť.

Investori počítajú. Čo bude finančne efektívnejšie? Platiť uhlíkovú daň a premietnuť ju do ceny produktov? Alebo investovať do ekologickejšej technológie? Alebo zabudnúť na starý produkt a začať s niečím novým?

Signály, že sa ekonomika a biznis hýbu novým smerom, začínajú pribúdať. Napríklad nedávno sa šéf jednej z najväčších svetových poisťovní AXA vyjadril, že oteplenie o 2 stupne je možné v poisťovníctve ako tak zvládnuť. Svet oteplený o 4 stupne sa ale nebude dať poistiť. Ako zareagujú na takéto vyhlásenie akcionári svetových poisťovní? Alebo guvernér „Bank od England“, Mark Carney, sa nechal počuť, že firmám, ktoré budú chcieť byť v budúcnosti dôveryhodné a atraktívne pre akcionárov, už nebude stačiť povinné preukazovania auditu účtovníctva a súladu ich procesov s normami. Budú musieť iniciatívne preukázať aj to, že vyhodnocujú a riadia svoje riziká spojené s klimatickou krízou. A tiež že majú plán prechodu na uhlíkovo neutrálny spôsob svojej existencie.

Firmy, ktoré sa rozhodli pre rolu klimatických lídrov, to samozrejme nechcú robiť v tichosti. Práve naopak, chcú aby sa ich líderstvo ukázalo a aby sa mohli porovnať s inými spoločnosťami. Aj preto vznikli viaceré záujmové skupiny a webové portály, ktoré firmám v tejto téme radia a umožňujú im zverejniť svoje „klimatické predsavzatia“ a stav ich plnenia. Ak sa pozrieme na najväčší z nich - Climate Action 100+, zistíme, že aktuálne združuje viac ako 450 globálnych spoločností s celkovou trhovou hodnotou viac ako 39 biliónov dolárov. Nájdeme medzi nimi takmer všetky svetové automobilky, popredné európske a čínske energetické spoločnosti, ale už aj menšie spoločnosti ťažiace a spracovávajúce ropu a zemný plyn.

Svetoví giganti fosílneho biznisu tam pre túto chvíľu z pochopiteľných dôvodov chýbajú. Prvou veľkou lastovičkou z oblasti fosílneho priemyslu je British Petrol, ktorého šéf Bernard Looney len nedávno prehlásil, že jeho spoločnosť zobrala na seba záväzok dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. A týka sa to nielen fungovania firmy ako takej, ale aj všetkého oxidu uhličitého, ktorý bude vypustený do ovzdušia pri spaľovaní fosílnych produktov produkovaných touto spoločnosťou. Ako to chce BP dosiahnuť, zatiaľ nie je jasné. Podrobný plán chcú zverejniť v septembri. Ďalšia spoločnosť z rovnakého odvetvia priemyslu, Shell, má v pláne prísť s podobným vyhlásením v najbližších mesiacoch.

Vyzerá to tak, že sa nachádzame v bode zlomu, kedy sa otáča postoj bankárov a biznismenov ku klimatickej kríze a jej riešeniu. To, či táto zmena ich prístupu je založená na filantropizme, alebo na racionálnej kalkulácii rizík, ziskov a strát, nie je až také dôležité. Pokiaľ táto zmena prebehne transparentne, férovo a dostatočne rýchlo, môže to byť historická udalosť pre našich potomkov, ktorých životné podmienky tak veľmi závisia od toho, čo a ako rýchlo teraz urobíme.

Aký bude mať táto zmena dopad na nás? Spôsobí alebo nespôsobí zánik kapitalizmu? Môže alebo nemôže byť ideologicky zneužitá v prospech niekoho, ťahajúceho za nitky v pozadí? Kto na tom zarobí a kto stratí? Ktoré firmy skrachujú a aké nové vzniknú? Príde v dôsledku klimatických zásahov ekonomická kríza? Nestratíme svoj terajší blahobyt? Tieto otázky a mnohé ďalšie sa pýtame my, bežní ľudia.

Aká je budúcnosť sveta v ktorom žijeme? Máme aspoň nejakú perspektívu v ňom normálne fungovať? To môžu byť otázky, ktoré si najčastejšie budú klásť naše vnučky a naši vnuci, ak teraz nič neurobíme.

 

Zdroje:

RBS to phase out coal funding as it sets sites on becoming 'climate positive' bank

BlackRock announces shift away from funding tar sands

BP boss plans to 'reinvent' oil giant for green era - BBC News

Global Investors Driving Business Transition

ClimateAction 100+ Progress report

Global Investor Coalition on Climate Change - Global Investor Coalition on Climate Change

Task Force on Climate-related Financial Disclosures | TCFD - Homepage

Implementing theRecommendations of the Task Forceon Climate related Financial Disclosures

Global disclosure system for investors, companies, cities, states and regions to manage their environmental impacts

Sustainability disclosures by European companies generally poor: study - Reuters

5 people greening finance – POLITICO

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?