Trump v Davose s kýblikom a zmetákom

Autor: Tibor Paulen | 21.1.2020 o 7:08 | (upravené 21.10.2020 o 7:32) Karma článku: 3,46 | Prečítané:  1132x

Bude vedro so zmetákom stačiť na riešenie dôsledkov klimatickej krízy? Alebo sa oplatí investovať do prevencie?

Keď miestna časť New Yorku Queens navrhla ako riešenie obavy svojich obyvateľov pred hroziacimi záplavami v budúcnosti výstavbu obrovského pobrežného valu, prezident USA sa prostredníctvom Tweetu hneď ozval: “Masívny múr za 200 miliárd dolárov, vybudovaný okolo NY len preto, aby ho chránil pred zriedkavými búrkami, je hlúpe a pre životné prostredie nepriateľské riešenie, ktoré v prípade potreby aj tak nebude fungovať. Okrem toho to bude aj škaredo vyzerať.”

Čítam ďalej. “Mrzí ma to, ale pripravte si vedrá a zmetáky”, odkázal Trump obyvateľom NY. Pritom je známe, že Donald Trump len nedávno definitívne preťahoval svoje sídlo z tohto mesta na Floridu. Že by to bolo z obavy pred hroziacimi záplavami v budúcnosti? A ochranný múr chráni pred stúpajúcou morskou hladinou jeden z jeho golfových areálov v Írsku. V tomto kontexte “dobre” mienená rada amerického prezidenta vyznieva ako signál, že má obyvateľov New Yorku ... - veď viete kde. Otázne je, či nemá rovnaký vzťah aj k zvyšku obyvateľstva USA. To, že mu nezáleží na osude ľudí v klimatickou zmenou najviac ohrozených krajinách, potvrdil už dávnejšie odstúpením od parížskej klimatickej dohody.

Ale dosť bolo klimatického bulváru. Pre mňa je tento prípad zaujímavý hlavne ako možnosť zamyslieť sa nad nákladmi, ktoré klimatická kríza vyvoláva. Ak by mal iba jeden protipovodňový múr v New Yorku stáť 200 miliárd dolárov, koľko budú stáť múry pre všetky ďalšie mestá, ktorých je na východnom a juhovýchodnom pobreží USA neúrekom? Aká drahá bude ochrana Luisiany, Severnej a Južnej Karolíny, či celej Floridy? Alebo takého New Orleans, ktorého deštrukciu sme videli v priamom prenose pri ataku hurikánu Katrina v roku 2005? Koľko bude stáť ochrana Kalifornie pred požiarmi a vnútrozemia USA pred búrkami a ničivými tornádami? Budú to desiatky biliónov dolárov. To je cena za prispôsobovanie.

Na druhej miske váh je cena za prevenciu. Hrubé odhady hovoria, že americký zelený program “Green New Deal” presadzovaný demokratmi, bude stáť 93 biliónov dolárov. To vyvoláva veľkú nevôľu na strane daňových poplatníkov a argumentačne nahráva Trumpovi, ktorý by tieto peniaze určite radšej prihral svojim podporovateľom z fosílneho biznisu. Keď však zoberieme do úvahy, že prechod na zelenú ekonomiku prinesie aj celkové zlepšenie stavu a udržateľnosti životného prostredia, nie je to v porovnaní s nákladmi na prispôsobenie až také zlé. Veď vo všetkých oblastiach života platí, že náklady na rozumnú prevenciu sú nižšie ako náklady na riešenie následkov ignorovaného problému. Tak prečo by to tak nemalo fungovať pri klíme?

Dnes sa v Davose začína pravidelné výročné stretnutie Svetového Ekonomického fóra. Jednou z diskutovaných tém sú každoročne aj najvýznamnejšie riziká, ktoré počas najbližších desiatich rokov najviac ohrozia chod svetovej ekonomiky. Tento rok sa po prvýkrát stalo, že medzi desiatimi najväčšími rizikami nasledujúceho desaťročia je až päť takých, ktoré súvisia so zlým stavom životného prostredia. Najväčšiu pravdepodobnosť a najväčší dopad na svetovú ekonomiku má riziko s názvom “Nezvládnutie boja s klimatickou zmenou”. Ak sú lídri naozaj lídrami, budú sa ním musieť naozaj vážne zaoberať.

Akým spôsobom prispeje do diskusie k tejto téme prezident USA so svojim vedrom a zmetákom?

Zdroje:

Trump to city: If a storm comes, don’t look at me, get a mop!

How Much Will the 'Green New Deal' Cost? - FactCheck.org

Global Risks 2020 - World Economic Forum

 World Economic Forum - Davos 2020

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Tomáša Prokopčáka

Jedna zlá a dve dobré správy o novej vakcíne

Očkovanie je jeden z najúžasnejších objavov ľudstva.


Už ste čítali?