Gretin rok

Autor: Tibor Paulen | 18.1.2020 o 10:11 | Karma článku: 1,73 | Prečítané:  331x

Znepokojujúca správa o stave klímy s optimistickým koncom. Chcete vedieť, aký bol uplynulý rok z pohľadu vývoja klimatickej krízy? Tak čítajte ďalej.

Klíma a počasie

Priemerná teplota na našej planéte pokračovala vo svojom vzostupe. Rok 2019 odštartoval rekordnými horúčavami v Austrálii a hneď začal smerovať medzi päť najteplejších rokov v histórii meraní. Vo väčšine krajín pretrvávalo v priebehu roka abnormálne teplé počasie a vo viacerých z nich padli historické teplotné rekordy. „Vďaka“ decembrovým austrálskym horúčavám nakoniec rok 2019 skončí na druhom mieste. Prvých päť miest v tomto alarmujúcom rebríčku bude aj naďalej patriť posledným piatim rokom a rok 2019 na tomto trende bohužiaľ nič nezmenil. K horúčavám sa po celom svete pridali niekde prívalové dažde, záplavy, či silný vietor, inde suchá a požiare. Blbý pocit zo stúpajúceho počtu takýchto udalostí môže byť ovplyvnený rastúcim záujmom médií o túto tému a nie každý výstrelok počasia musí priamo súvisieť s globálnym otepľovaním. Avšak aj tých evidentných prípadov je z roka na rok viac a viac. Budeme si musieť zvyknúť na fakt, že naša planéta je každým rokom, pre ľudí menej a menej pohostinným miestom.

Vedci

Vedci ktorí sa zaoberajú výskumom klímy, boli v roku 2019 azda najväčšími alarmistami. Ale kto iný má stlačiť tlačidlo s nápisom „ALARM“ keď nie ten, kto prvý vidí, že je problém? Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) nadviazal na svoj prelomový report k otepleniu o 1,5 stupňa a v priebehu roka vydal ešte ďalšie dve správy v rovnakom apelatívnom tóne. Prvá veľmi naliehavo upozornila na nepriaznivé dopady klimatických zmien na stav pôdohospodársta a na ohrozenie schopnosti ľudstva zabezpečiť si v budúcnosti dostatočné množstvo potravín. Druhá popísala súčasný, dramatickým spôsobom sa zhoršujúci, stav oceánov a polárnych oblastí. A tiež zhrnula, v ktorých oblastiach nášho života sa tento vývoj môže negatívne prejaviť.

V apríli vydala americká kozmická agentúra NASA štúdiu o zmenách stave grónskeho ľadovca v období od roku 1972 doteraz. Okrem iného sa v nej píše, že ľad v Grónsku sa teraz roztápa až šesťkrát väčšou rýchlosťou, ako pred 46 rokmi.

Aby toho nebolo málo, v máji 2019 vydala OSN správu o bezprecedentne rýchlej strate biodiverzity, ktorá v súčasnosti prebieha. Správa varuje, že v dohľadnom časovom horizonte, teda ešte počas života našich detí, môže vyhynúť až 1 milión rastlinných a živočíšnych druhov !!!

Pracovné skupiny z celého sveta, ktoré vyvíjajú novú generáciu klimatických počítačových modelov (CMIP6) so znepokojením skonštatovali, že teplota v týchto simuláciách reaguje na nárast CO2 v atmosfére oveľa citlivejšie v porovnaní so staršími modelmi. Ak sa ukáže, že to má reálny základ, bude to bohužiaľ znamenať, že časové horizonty pre opatrenia na znižovanie emisií sú kratšie, ako sme si doteraz mysleli.

Od vedcov, ktorí sú v klimatickej téme najdôležitejším a najdôveryhodnejším zdrojom informácií, sme teda minulý rok nedostali žiadnu významnú pozitívnu správu. Asi aj to ich podnietilo v októbri 2019 k sformulovaniu petície "Varovanie vedcov k stavu klimatickej núdze" kde sa okrem iného píše: “My vedci, máme morálnu povinnosť varovať ľudstvo pred rizikom hroziacej katastrofy. V tejto výzve sumarizujeme formou grafov jasné indície o priebehu klimatickej zmeny počas posledných 40 rokov. Tieto údaje ukazujú, že emisie CO2 stále stúpajú, a to má stále viac devastačné účinky. Okrem mála výnimiek sa ľuďom nedarí reagovať na tento trend. Klimatická kríza už prišla a zrýchľuje sa rýchlejšie ako sme predpokladali. Je nebezpečnejšia v porovnaní s našimi pôvodnými očakávaniami, ohrozuje prírodné ekosystémy a aj osud samotného ľudstva. Vidíme šesť vzájomne prepojených oblastí, v ktorých musia politici a ľudstvo zasiahnuť, aby zmiernili najhoršie efekty klimatickej krízy. Sú to: 1.Výroba energie, 2.Produkcia ostatných skleníkových plynov, 3.Ochrana prírody, 4.Produkcia potravín, 5.Priemyselná výroba, 6.Nárast ľudskej populácie“. Túto výzvu doteraz podpísalo viac ako 13 000 signatárov zo 156 krajín.

Emisie skleníkových plynov

V decembri zverejnila organizácia Global Carbon Project svoj najnovší výhľad o vývoji emisií CO2 v roku 2019. Vyplýva z neho, že objem ročných emisií CO2 začal po niekoľkých rokoch stagnácie opäť stúpať a je najväčší za posledných 60 rokov. Emisie CO2 vznikajú najmä v energetike, kde hlavným znečisťovateľom je uhlie. Emisie metánu takisto podľa zistení tejto organizácie stúpajú. Ani v roku 2019 sa nepodarilo dostať množstvo vyprodukovaných skleníkových plynov pod kontrolu.

Politici

Tí najdôležitejší z nich si hovoria „svetový lídri“. Hovoria si tak, ale sa tak neprávajú. Aspoň nie z pohľadu pochopenia rozsahu klimatickej krízy a jej riešenia. V krajinách, ktoré majú na rozsah klimatickej krízy najväčší vplyv, sú pri moci populisti a klimatickí demagógovia. V USA je to D.Trump, ktorý zariadil odstúpenie jeho krajiny od Parížskej klimatickej dohody, znížil emisné limity pre autá a tiež pre priemyselné výroby produkujúce metán. Trump doteraz zrušil alebo zhoršil viac ako 130 zákonov, ktorých pôvodným účelom bolo zlepšenie stavu životného prostredia. V Brazílii sa minulý rok ujal vlády pupulistický prezident J.Bolsonaro, ktorý dal voľnú ruku roľníkom pri vypaľovaní Amazonského pralesa. V Astrálii, ktorá vo veľkej miere zabezpečuje dodávky uhlia pre čínsku energetiku, je predsedom vlády S.Morrison, pre ktorého je prioritou udržať tento, pre Austráliu výhodný, status quo čo najdlhšie. V.Putin v Rusku berie klimatickú krízu ako ekonomickú príležitosť pre svoju krajinu. A komunistické vedenie Číny sa zjavne správa iba podľa toho, ako sa tejto krajine práve ekonomicky darí a aká veľká je nespokojnosť obyvateľov s kvalitou ovzdušia v najväčších čínskych mestách.

Boli to práve vyjednávači vyššie spomenutých krajín, ktorí na minuloročnej decembrovej klimatickej konferencii COP25 v Madride zablokovali vznik dohody o pravidlách globálneho trhu s emisiami CO2. Nastavenie týchto pravidiel je poslednou úlohou, ktorú treba vyriešiť, aby Parížska klimatická dohoda mohla začať reálne fungovať.

Keď sa pozrieme na samotnú Parížsku klimatickú dohodu, tá má zabezpečiť, aby nárast priemernej globálnej teploty do roku 2100 nebol väčší ako 1,5 až 2 stupne. Po spočítaní efektu všetkých doteraz prijatých záväzkov jednotlivých krajín, však smerujeme k otepľovaniu o 3 – 3,5 stupňa. A podľa najnovších klimatickýh modelov to môže byť ešte o ďalšieho pol stupňa viac. Navyše podľa zistení americkej neziskovky Universal Ecological Fund, väčšina krajín, ktoré podpísali Parížsku dohodu, ju v súčasnosti neplní. Takže aj oteplenie „len“ o 3 – 3,5 stupňa je v ohrození. Dokonale tu funguje obraz buldozéra tlačiaceho pred sebou kopu, ktorá neustále narastá. Vodič musí tlačiť na plyn stále viac a viac. Stroj vydáva stále väčší hluk, ale posúva sa stále pomalšie. Hrozí, že jedného dňa zastane. Nové, výkonnejšie zariadenie je vraj navrhnuté, ale zatiaľ nie je ani len vo výrobe.

Túto neradostnú situáciu sa minulý rok pokúsil aspoň zaplátať generálny tajomník OSN Antonio Gutteres. Z jeho iniciatívy sa v septembri v NY uskutočnilo klimatické stretnutie hláv štátov z celého sveta s cieľom prezentovať nové záväzky, ktoré vrátia svet na pôvodne zamýšľanú cestu – neprekročiť nárast teploty o viac ako 1,5 – 2 stupne. Bohužiaľ, ani toto stretnutie nedopadlo podľa očakávaní.

Aspoň že EÚ na stretnutí v NY po prvý krát oficiálne deklarovala svoju ambíciu stať sa lídrom v boji s klimatickou krízou a aj prvým uhlíkovo neutrálnym kontinentom po roku 2050. A tento úmysel neskôr potvrdila aj novým programom Európskej komisie, v ktorom je klimatická agenda jednou z jej šiestich TOP priorít.

Pozitívnou správou by azda mohlo byť aj to, že v roku 2019 pravdepodobne konečne došlo k celosvetovému poklesu produkcie CO2 z výroby energie v uhoľných elektrárňach.

Ľudia

V jednej veci bol predchádzajúci rok určite prelomovým. Klíma sa stala celosvetovou diskusnou a mediálnou témou. Ľudia si začali oveľa viac uvedomovať, že stav životného prostredia nie je v poriadku. V médiách a na sociálnych sieťach sa omnoho častejšie riešili pojmy ako „uhlíková stopa“, „plasty“ či „nulový odpad“ a „cirkulárna ekonomika“. Ľudia písali a diskutovali o výruboch lesov, sadení stromov, obnove ekosystémov a vodných režimov. Určite k tomu prispeli čoraz častejšie informácie o extrémnych prejavoch počasia, záplavách, požiaroch. Možno aj alarmujúce správy vedcov, ktoré získali oveľa väčšiu ako štandardnú mediálnu pozornosť. No najväčšiu diskusiu vyvolali akcie hnutia "Extinction Rebellion", piatkové protestné štrajky študentov "Fridays For Future" a samozrejme Greta Thunberg. Táto dievčina dodala klimatickej revolte zdroj energie, príbeh a dušu.

Pre mňa je práve Greta najväčším klimatickým fenoménom roku 2019. A som rád, že napriek všetkým ohováraniam a konšpiračným teóriam neprestala dávať o sebe vedieť. Jej výzva „Počúvajte vedcov“ nie je adresovaná len politikom, ale každému z nás. A my by sme si mohli k tomu pridať svoje osobné výzvy. Napríklad „Zmeň svoje priority“, alebo „Žiadaj reálnu akciu od politikov“. Práve ľudia sú v tejto zdanlivo beznádejnej klimatickej situácii najväčšou nádejou. Tlak zdola môže spustiť zmenu zhora.

Premýšľam, ako by sa pri naplnení nateraz málo pravdepodobného, optimistického scenára mohli volať články, ktoré zhrnú klimatické udalosti prichádzajúcich rokov. Snáď by to mohlo byť „Rok 2020 priniesol zvrat v politickom riešení klimatickej krízy“ a tiež „V roku 2021 došlo po prvýkrát k významnému zníženiu množstva emisií CO2“. Alebo to bude niečo úplne iné? Aké nové meno, či pojem, sa v nich objaví? Nechajme sa prekvapiť. A prispejme k tomu, aby optimistický scenár zafungoval.

 

Zdroje:

Instrumental temperature record - Wikipedia

2019 has been a year of climate disaster. Yet still our leaders procrastinate | The Guardian

A Scary Year for Climate Change - Scientific American Blog Network

Forty-six years of Greenland Ice Sheet mass balance from 1972 to 2018 | PNAS

Special Report on Climate Change and Land — IPCC site

Special Report on the Ocean and Cryosphere in a Changing Climate

UN Report: Nature's Dangerous Decline 'Unprecedented'; Species Extinction Rates 'Accelerating' - United Nations Sustainable Development

CMIP6: the next generation of climate models explained | Carbon Brief

Home Page | World Scientists' Warning to Humanity

Global Carbon Project

Donald Trump's Record on Climate Change | InsideClimate News

Analysis: Global fossil-fuel emissions up 0.6% in 2019 due to China | Carbon Brief

China Ramps Up Coal Power Again, Despite Pressure to Cut Emissions | InsideClimate News

COP25: The US, Brazil, and Australia let the whole world down at climate talks - Vox

6 takeaways from the COP25 climate talks – POLITICO

UN Climate Change Conference - December 2019 | UNFCCC

The Truth Behind the Climate Pledges

China Ramps Up Coal Power Again, Despite Pressure to Cut Emissions | InsideClimate News

UNITED NATIONS UN Climate Change Summit 2019

High-level synthesis report of latest climate science information

Priorities | European Commission

A Union that strives for more - Ursula von der Leyen

Analysis: Global coal power set for record fall in 2019 | Carbon Brief

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Veľa šťastia s Kollárom

Boris Kollár nebude verný ani v koalícii.


Už ste čítali?