Naozaj nám hrozí po roku 2030 klimatická katastrofa?

Autor: Tibor Paulen | 13.10.2019 o 6:07 | (upravené 16.11.2019 o 6:23) Karma článku: 1,93 | Prečítané:  648x

O čom sa píše v minuloročnej správe IPCC?  Závery tejto správy, boli tak naliehavé, že dali základ pre alarmistické vyhlásenia viacerých svetových médií a osobností.  

Ich hlasy upozorňujú, že ak sa nič nezmení, v časovom horizonte 12 rokov dôjde ku kolapsu našej civilizácie. Toto volanie a zrejme aj samotná správa spôsobili, že v tomto roku vznikli klimatické hnutia a protesty celosvetového rozsahu a prinútili svetových politikov a globálne spoločnosti k aspoň čiastočnej akcii.

Správa Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu (IPCC) je mimoriadna a vymyká sa z päťročného cyklu pravidelných súhrnných reportov z dielne IPCC. Čo v skutočnosti v správe je, a čo nie je?  Vraciam sa k nej rok po jej zverejnení, aby som našiel odpovede na otázky, ktoré ma zaujímajú.

Kto o ňu požiadal  a na čo má slúžiť?

Klimatickou dohodou v Paríži v roku 2015 sa vlády celého sveta zaviazali urobiť všetko pre to, aby udržali nárast globálnej priemernej teploty dostatočne pod hodnotou 2 stupne a snažiť sa, aby to bolo menej ako 1,5 °C. Tieto hodnoty boli výsledkom politických diskusií a kompromisov. Predstavitelia vlád si pri podpise zmluvy uvedomovali, že rozdiel medzi nákladmi na zrealizovanie prvého a druhého cieľa môže byť veľmi veľký. Preto požiadali IPCC o mimoriadnu správu, ktorá vysvetlí, aký je rozdiel medzi nárastom teploty o 2 stupne a 1,5 stupňa z pohľadu dopadov na jednotlivé ekosystémy a oblasti ľudského života. A tiež naznačí, akým spôsobom sa dá dopracovať k jednému, či druhému cieľu.

Ako sa k tejto úlohe postavil IPCC?

Medzivládny panel pre klimatickú zmenu (IPCC) aktivoval 91 vedcov zo 40 krajín, ktorí počas viac ako 2,5 roka trvajúcej práce zhrnuli poznatky z približne 6 000 vedeckých štúdií a 42 000 pripomienok od ďalších stoviek svojich kolegov. Je zrejmé, že vedecká dôveryhodnosť výsledku je veľmi vysoká.

Aký je výsledok? Čo sú hlavné závery tejto správy? Ako je to s oteplením o 1,5 stupňa?

Dôsledky globálneho otepľovania sú zrejmé už aj pri terajšom oteplení, ktoré je približne 1 stupeň v porovnaní s obdobím pred začiatkom industrializácie. Už teraz strádajú milióny ľudí hlavne v chudobných a zraniteľných krajinách a so zvyšujúcou sa teplotou sa situáciu bude len a len zhoršovať. Oteplenie o 1,5 stupňa znamená výrazné zhoršenie životných podmienok pre ďalšie milióny ľudí. Životný priestor, ktorý majú k dispozícii ľudia sa zmenší. Okrem toho vyhynú, alebo sa do stavu ohrozenia dostanú stovky až tisícky živočíšnych a rastlinných druhov.

Ak by nedošlo k žiadnym zmenám a súčasný trend by pokračoval, k otepleniu o 1,5 stupňa by došlo okolo roku 2040. Ak sa chce ľudstvo vyhnúť ďalšiemu otepľovaniu po dosiahnutí hodnoty 1,5 stupňa, musí do roku 2030 znížiť objem emisií CO2 o 45 % (v porovnaní s rokom 2010) a dostať ich na nulovú hodnotu do roku 2050.

Čo musíme urobiť, aby sme stabilizovali oteplenie na hodnote dva stupne?

Ak by nedošlo k žiadnym zmenám a súčasný trend by pokračoval, oteplenie o 2 stupne nastane okolo roku 2070. Ak chceme dosiahnuť, aby nárast teploty potom ďalej nepokračoval , musíme do roku 2030 znížiť objem emisií CO2 o 25 % (v porovnaní s rokom 2010) a dostať ich na nulovú hodnotu v období 2065 - 2080.

 V čom je oteplenie o 2 stupne horšie v porovnaní s oteplením o 1,5 stupňa?

V samotnej správe som k tejto otázke napočítal viac ako 50 zistení, ale vyberám iba časť z nich.

  • Výrazne sa zvýši riziko, že v prírodných ekosystémoch nastanú zmeny, ktoré už budú v krátkodobom a strednodobom časovom horizonte nezvratné.

  • Zvýši sa počet stratených rastlinných a živočíšnych druhov. Napríklad pri oteplení o 1,5 stupňa vyhynie 6% druhov hmyzu, 8% druhov rastlín a 4% stavovcov. Pri oteplení o 2 stupne vyhynie 18% druhov hmyzu, 16% druhov rastlín a 8% stavovcov.

  • V prípade oteplenia o 1,5 stupňa dôjde k úplnej strate pôvodných ekosystémov na ploche 4% zemskej súše, v prípade 2 stupňov bude takto dotknutých približne 13% zemskej súše.

  • Rozdiel medzi nárastom výšky morskej hladiny, ktorý je predpokladaný v roku 2100 je 10 cm. To znamená, že počet obyvateľov pobrežných oblastí, ktorí prídu o svoje domovy, bude o 10 miliónov vyšší pri oteplení o 2 stupne v porovnaní so stavom, keď sa oteplí len o 1,5 stupňa.

  • Plocha územia, kde dôjde k roztápaniu permafrostu a uvoľňovaniu metánu do ovzdušia bude o približne 2 milóny km2 väčšia.

  • Počet ľudí trvalo vystavených hladu a smädu bude o 50% vyšší.

  • Pravidelne sa vyskytujúcim extrémne horúcim počasím bude zasiahnutých o 420 miliónov viac ľudí.

  • Hurikány a tajfúny budú vznikať menej často, ale budú mohutnejšie a ničivejšie najmä z pohľadu množstva spadnutých zrážok.

  • Pokles ekonomiky a životnej úrovne zapríčinený klimatickými zmenami bude prudší a bude sa týkať väčšieho počtu krajín.

Čo sa udeje, ak sa tieto ciele nepodarí splniť ?

Nedôjde k žiadnej okamžitej katastrofe. Podmienky pre život sa však budú plazivým spôsobom zhoršovať. Je veľmi pravdepodobné, že tempo negatívnych zmien sa bude z roka na rok zrýchľovať.

Čo sa v správe píše o klimatickej katastrofe, ktorá hrozí po roku 2030?

V správe nie je o klimatickej katastrofe žiadna zmienka. Správa z veľkej časti obsahuje len vedecky podložené závery. Ku každému záveru je uvedený jeho zdroj a miera presvedčenia, s ktorou je záver tvrdený. Správa neobsahuje žiadne domnienky, ani ničím nepodložené tvrdenia.

Prečo teda tak často počúvame o klimatickej katastrofe po roku 2030?

Môže to byť zapríčinené dvomi faktormi.

1. Modely ukazujú, že závažnosť dopadov bude niekoľkonásobne výraznejšia, ak bude teplota naďalej stúpať a bude sa blížiť k hodnote 2,5 lebo 3 stupne. Ak sa nepodarí zastaviť nárast teploty na dostatočne nízkej hodnote, hrozí , že  katastrofické dopady sa budú týkať už veľkej väčšiny celosvetovej populácie.

2. Existujú mnohé vedecké štúdie, ktoré predpokladajú, že existuje bod, po dosiahnutí ktorého už niet návratu. Teda teplota, kedy sa jednotlivé systémy začnú rúcať a človek to už nebude môcť nijakým spôsobom ovplyvniť. Planéta by sa v takomto prípade samovoľne dostala do iného stabilného stavu, v ktorom môže byť teplota aj o 5,6 či 7 stupňov vyššia. A to už by bol stav, ktorý je pre vyššie formy života neprijateľný.

Predmetom diskusií je aj to, akú hodnotu má teplota, kedy hrozí spustenie takéhoto nezvratného procesu. Odhady vedcov sa hýbu vo veľmi širokom rozmedzí 0,7 až 4 stupňa nárastu priemernej teploty. Jedná sa teda o značne špekulatívnu záležitosť. Z môjho pohľadu je však zrejmé, že čím viac dovolia ľudia priemernej teplote stúpať, tým vyššie bude riziko, že dosiahneme bod, z ktorého už niet návratu.

Aký záver sa dá urobiť z vyššie uvedených informácií?

Väčšina ľudí si asi sama urobí záver, že podmienky ktoré nastanú pri oteplení o 2 stupne budú významne horšie a riziká významne vyššie, v porovnaní s oteplením o 1,5 stupňa.

Môj osobný záver je, že urgentnosť  problému je obrovská a časový horizont, ktorý má ľudstvo k dispozícii na efektívnu akciu,  krátky. Od toho, aké kroky budú zrealizované v časovom horizonte nasledujúcich 12 a potom ďalších 20 rokov,  závisí, či sa situácia bude plazivým spôsobom zhoršovať. A či dôjde k naplneniu niektorých, z môjho pohľadu katastrofických,  scenárov niekedy po roku 2070. Deti, ktoré prichádzajú na svet teraz, budú mať v tom čase 50 rokov a budú „natvrdo“ niesť dôsledky toho, ako sa k problému teraz postavíme. Vieme, čo je potrebné urobiť a máme na to technológie aj finančné prostriedky. Chýba nám už len ochota povzniesť sa nad svoje egoistické záujmy a zahodiť presvedčenie, že náš blahobyt a jeho neustály rast za každú cenu, je to najdôležitejšie, prečo existujeme.

Prosím, zmeňme svoje zmýšľanie. Pri každom svojom rozhodnutí myslime viac ako na seba, na budúce generácie. Myslime na to, že náš život je a bude bez ohľadu na to,  čo teraz spravíme,  oveľa príjemnejší, ako bude život našich detí a vnukov.  Ale ten ich život môže byť diametrálne lepší, ak hneď teraz začneme robiť zmeny v spôsobe fungovania nás a našej spoločnosti. Každé osobné rozhodnutie, ktoré bude viesť k šetrnejšiemu zaobchádzaniu s prírodnými a energetickými zdrojmi, sa počíta. Každá politická dohoda, ktoré povedie k zníženiu emisií CO2 a bude dodržiavaná, má veľký význam. Každá nová iniciatíva či technológia, ktorá prinesie pozitívnu zmenu v tejto oblasti, bude pre ľudstvo požehnaním.

 

Zdroje:

Global Warming of 1.5 oC — special report

Special Report on Global Warming of 1.5 °C - Wikipedia

Paris Agreement - Wikipedia

Trajectories of the Earth System in the Anthropocene | PNAS

Two Degrees Celsius Limit - Oxford Research Encyclopedia of Climate Science

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?