reklama

Deliaca čiara je nakreslená, dvere k akcii sú otvorené

Klimatické stretnutie svetových lídrov v NY sa skončilo. Pri jeho hodnotení sa v médiách písalo hlavne o emotívnom vystúpení Grety s dohrou s Trumpom na Twitteri. Niekde sa písalo aj o sklamaní a frustrácii, niekde o nádeji.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)
CAS - Logo
CAS - Logo (zdroj: UN)

Cieľom stretnutia bolo urýchliť akciu, ktorá je nevyhnutná na udržanie globálneho otepľovania v (pre ľudstvo prijateľnom) rozmedzí 1,5 až 2 stupne. To však predpokladá zníženie produkcie emisií CO2 o 40% do roku 2030 a ich úplné zastavenie do roku 2050.

Spomenutý cieľ je ambicióznejší ako ten, ku ktorému sa svetoví lídri zaviazali už v roku 2015 v Paríži. S odstupom času sa totiž ukázalo, že opatrenia podľa dohody z Paríža nás s odretými ušami dostanú minimálne na trojstupňovú úroveň oteplenia. A to je veľmi, veľmi, veľa. Avšak aj samotnú Parížsku dohodu plní zatiaľ len máloktorá krajina. Najväčší problém s jej plnením majú štáty, ktoré sú najviac závislé na ťažbe alebo spotrebe uhlia, ropy a zemného plynu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A tak nám emisie medziročne stúpajú. V roku 2017 stúpli o 1,7 %, o rok neskôr o 2,7 % a tento rok to bude ešte viac. Aj keď množstvo emisií prestane medziročne stúpať, neznamená to, že celá záležitosť je vyriešená. Odvtedy sa každý rok bude do atmosféry dostávať „už len“ konštantné množstvo oxidu uhličitého. A to je stále extrémne nebezpečná situácia. Preto je treba začať emisie medziročne znižovať, čo je pre mnohé krajiny (najmä v počiatočnej fáze) bolestivou záležitosťou.

Generálny tajomník OSN už dlho dopredu avizoval, že k slovu sa na konferencii dostanú len tie štáty, ktoré prídu s reálnymi plánmi na znižovanie emisií CO2. Na dlhodobo zažitú a nič neriešiacu diskusiu o možných príčinách a dôsledkoch už jednoducho nie je čas. Antonio Guterres aj naznačil, v ktorých oblastiach očakáva najväčší posun vpred. Jedná sa hlavne o: 

SkryťVypnúť reklamu
reklama
  • zdaňovanie produkcie CO2

  • zastavenie dotácií idúcich do fosílneho priemyslu

  • okamžité (najneskôr v roku 2020) zastavenie budovania nových uhoľných elektrární

Viaceré, zo znižovaním emisií najviac zasiahnutých krajín (Saudská Arábia, USA, Brazília, Austrália) na summit ani neprišli. To, že ďalšie podobné (India, Čína, Turecko) nepriniesli nič konkrétne, bolo azda najväčším sklamaním podujatia. Všetky tri krajiny stále majú vo svojich plánoch otvárať ďalšie a ďalšie uhoľné elektrárne. India a Čína túto tému na stretnutí nijako nespomenuli a turecký prezident dokonca jasne povedal, že jeho krajina sa ani len nechystá ratifikovať Parížsku dohodu, pretože nie je spokojná s množstvom zelených dotácii, ktoré aktuálne od rozvinutejších krajín dostáva. Takže o odstavovaní uhoľných elektrární v Turecku nemôže byť žiadna reč.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

ČínaIndiou aspoň potvrdili svoje doterajšie záväzky z Paríža a naznačili, že sa budú snažiť v priebehu najbližšieho roka svoje úsilie zvýšiť a prísť s novými opatreniami.

Je jasné, že samotná snaha ostatných krajín nebude postačujúca a bude potrebné venovať veľké množstvo energie na zmenu postoja tých váhajúcich. Asi najlepším spôsobom je, pustiť sa do klimatických riešení a ukázať ostatným, že sa to dá a nemusí to byť až také drastické. Veď napríklad viaceré analýzy ukazujú, že už teraz je investícia do obnoviteľných zdrojov energie ekonomicky zaujímavejšia ako do uhoľných elektrární. Jednoducho povedané – sú lacnejšie. Asi najväčšou prekážkou pre zmenu sú investori a firmy, ktoré majú v rôznych oblastiach energetiky, priemyslu, dopravy a poľnohospodárstva dobre rozbehnutý biznis a bude pre nich ťažké, alebo dokonca deštruktívne, prispôsobiť sa novým pravidlám a novým technológiám.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Popri zlých správach tu však máme aj viacero pozitívnych.

Európska únia potvrdila svoju ambíciu prevziať na seba úlohu lídra v boji proti klimatickej zmene a avizovala opatrenia, ktorých spustenie zabezpečí zníženie emisií o 55 % do roku 2030. Jediné, čo to spomaľuje, sú komplikované vnútorné schvaľovacie procesy, alebo ak chcete, európska byrokracia.

Nemecko, ktoré je spolu s Poľskom najproblémovejšou európskou krajinou z pohľadu zatvorenia uhoľných elektrární, deklarovalo svoju pripravenosť zbaviť sa ich všetkých do roku 2038 a stať sa bezuhlíkovou ekonomikou do roku 2050. Grécko zatvorí všetky svoje uhoľné elektrárne do roku 2030. Fínsko nastavilo latku veľmi vysoko, keď sa zaviazalo mať nulové emisie CO2 už v roku 2033.

Francúzsko oznámilo, že nebude uzatvárať obchodné dohody s krajinami, ktoré nemajú plán na dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.

Slovensko, ako jediná krajina z regiónu Strednej Európy, tiež dostalo možnosť na tomto podujatí vystúpiť. Prezidentka Zuzana Čaputová informovala o našich zámeroch utlmiť a postupne celkom zastaviť dotovanú a neefektívnu ťažbu a výrobu energie z hnedého uhlia na Hornej Nitre do roku 2023.

Netreba zabúdať na Rusko, ktoré sa tesne pred konaním podujatia v New Yorku rozhodlo aspoň ratifikovať Parížsku dohodu. Zistiť, aké konkrétne kroky budú nasledovať, a či vôbec nejaké, však bude vzhľadom na netransparentnosť ruského systému vládnutia problematické.

Veľmi inšpiratívnym je záväzok globálnej spoločnosti Maersk, ktorá je celosvetovým gigantom prevádzkujúcim nákladnú lodnú dopravu. Plánuje uviesť do prevádzky lode s nulovými emisiami CO2, pri zachovaní terajších cien za dopravu, v časovom horizonte do roku 2030. To je pozitívny krok, pretože emisie z nákladnej lodnej dopravy sú nezanedbateľnou časťou celkových emisií. Snáď začnú s podobnými iniciatívami prichádzať ďalšie a ďalšie firmy.

Keď sa to celé spočíta, záväzok dosiahnutia uhlíkovej neutrality do roku 2050 zaznel z úst predstaviteľov 70 krajín, 100 globálnych firiem a bánk a viac ako 100 miest, včítane tých celosvetovo najväčších.

Podobné počty krajín, spoločností a miest ohlásili, že na svojich plánoch ešte pracujú a zverejnia ich v priebehu budúceho roka.

Dobrou správou je aj zdvojnásobenie príspevkov do klimatického fondu podporujúceho najzraniteľnejšie a najchudobnejšie krajiny. Škoda len, že zúčastnené krajiny nevyužili summit aspoň na návrh zmeny systému koordinácie a rozhodovania o klimatických otázkach pod záštitou OSN. Tento proces je teraz zdĺhavý, neefektívny a málo flexibilný.

Klimatické stretnutie v New Yorku vyznačilo celkom jasnú čiaru medzi krajinami, ktoré chcú a tými, ktoré zatiaľ nechcú s klimatickou krízou niečo robiť. Táto čiara by však mala byť svetovými politikmi vnímaná ako niečo, čo sa dá postupne vymazať. Treba jednoducho rešpektovať, že každá krajina má iné podmienky a možnosti, a musí si nájsť svoju vlastnú cestu. Komunikácia je pri hľadaní tejto cesty veľmi dôležitá a podujatia, ako bol tento summit, sú preto vítané a užitočné.

Dvere ku klimatickej akcii musia zostať trvalo otvorené pre všetkých, ktorí sa pre ňu odhodlajú.

Zdroje:

UNITED NATIONS UN Climate Change Summit 2019

UN Climate action summit - Closing release

The UN climate action summit - as it happened

Maersk - Accelerating the energy transition in shipping and beyond

Tibor Paulen

Tibor Paulen

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Zaujímam sa o všetko, čo je niečím zaujímavé. Verím v dobro a v zdravý rozum. V poslednej dobe je v centre môjho záujmu zmena klímy. Študujem a zberám informácie k tejto téme. Som ambasádorom organizácie "Climate Interactive", absolventom programu "Climate Reality Project" a členom neformálneho združenia 350.sk Zoznam autorových rubrík:  PríčinyDôsledkyFaktyÚvahyFikcieRiešeniaNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu