reklama

Povrchná klimatická skepsa pána Kremlíka

Povrchný pohľad na argumenty a tvrdenia uverejnené v článku „Několik poznámek k další reinkarnaci „hokejkového grafu“.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Nedávno ma jeden diskutujúci na SME požiadal, aby som sa pozrel na článok  „Několik poznámek k další reinkarnaci „hokejkového grafu“, ktorý bol uverejnený 31.07.2019 na portáli www.osel.cz. Autorom príspevku je český autor Vítezslav Kremlík, ktorý sa téme zmeny klímy venuje dlhodobo a v skeptickej časti klimatickej obce je považovaný za názorovú autoritu. Odporúčam si článok najskôr prečítať a urobiť si naň vlastný názor. To som urobil pred časom aj ja.

Môj celkový dojem je, že stať pána Kremlíka môže byť celkom osviežujúce a povzbudzujúce čítanie pre tých, ktorí veria, že sa žiadna klimatická kríza nekoná a nie je potrebné sa touto témou nechať obťažovať. A autor akoby chcel túto ich (a asi aj svoju) vieru podporiť. Jeho argumentácia je založená na desať rokoch starých tvrdeniach a dvadsať rokov starých údajoch. Pán Kremlík je v tomto článku veľmi povrchný, ani v jednom svojom tvrdení sa nesnaží ísť do hĺbky. Pritom sa odkazuje na články a štúdie, ktoré jeho tvrdenia nepodporujú v niektorých prípadoch dokonca konštatujú opak toho, čo deklaruje autor.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A hlavne, uniká mi zmysel článku. Čo mi chcel pán Kremlík povedať? Že sa prácam klimatológov nedá veriť? Že v minulosti už bolo teplejšie ako dnes? Že dnešné otepľovanie má prirodzené príčiny a nie je spôsobené činnosťou človeka? Alebo toto všetko tak zľahka a pekne po povrchu a teda vlastne nič?

Názov článku naznačuje, že bude hlavne o historickom a súčasnom náraste, či poklese priemerných teplôt na našej planéte. Pána Kremlíka k jeho napísaniu inšpiroval príspevok No evidence for globally coherent warm and cold periods over the preindustrial Common Era, ktorý bol publikovaný 25.07.2019 v časopise Nature.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tento článok komentuje pán Kremlík nasledovne: „Tyto postupy jsme viděli už mnohokrát. Posledních ca 150 let změříte pomocí jedné metody. Starší data získáte jinou metodou. A pak je na vaší dobré vůli jak korektně tyto dva nesourodé celky dohromady sešroubujete. Posledních 150 let „kalibrujete“ podle přístrojových měření tak, aby se cíleně vyselektovaly ty prameny, které potvrzují příběh o dramatickém oteplení v poslední době. V preindustriální éře takovou selekci neděláme, protože nemáme podle čeho. Takže tam se údaje jen náhodně vlní jako šum. Výsledkem takového postupu nevyhnutelně musí být hokejkové grafy.Teda nič konkrétne, len argumentačne 20 rokov starý, ale v detaile nič nehovoriaci komentár. Musím si teda otvoriť samotnú prácu a začať čítať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odkaz na prácu je napríklad tu:

No evidence for globally coherent warm and cold periods over the preindustrial Common Era

Usudzujem, že hlavným cieľom autorov práce bolo zistiť, ako sa v jednotlivých obdobiach v minulosti zhodujú namerané údaje o teplote pochádzajúce z rôznych častí sveta. Ich hlavný záver je, že kým klimatické udalosti v minulosti boli v rôznych obdobiach sústredené do rôznych lokalít našej planéty, teraz prebiehajúce otepľovanie je pozorovateľné až na 98 percentách jej územia. To naznačuje, že prirodzené príčiny predchádzajúcich oteplení a ochladení neboli dostatočne silné, aby spôsobili zmeny klímy v tak veľkom plošnom a časovom rámci, ako je tomu dnes. Pán Kremlík však nevenuje obsahu práce a ani jej zisteniam žiadnu pozornosť (s výnimkou troch grafov, ktoré neskôr použil, ale v úplne inom význame ako autori práce) a namiesto toho ju obracia na „Hokejkový graf“.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

------ Hokejkový graf:

Ešte v roku 1999 klimatológ Michael E. Mann spolu s kolegami prišli s grafom, ktorý súčasne zobrazoval rekonštruované priebehy teplôt na severnej pologuli za obdobie asi 1000 rokov späť do minulosti a aj teploty ktoré boli reálne namerané v dvadsiatom storočí. Graf ukazuje postupne klesajúci trend priemernej teploty až do prvej polovice 20. storočia, keď sa pokles teplôt mení na ich relatívne prudký nárast. O rok neskôr dostal tento graf kvôli svojej vizuálnej podobe názov "Hokejkový graf" ale už od svojho publikovania sa stal predmetom vášnivej diskusie medzi táborom klimatických „skeptikov“ a „alarmistov“. Tento príbeh je veľmi dobre a detailne popísaný napríklad na wikipédii. Z môjho pohľadu je to veľmi zaujímavé čítanie, ktoré samo o sebe stojí za prečítanie.

Podstatou spomínanej diskusie medzi „skeptikmi“ a „alarmistami“ je v skratke nasledovné:

Podľa tvrdenia skeptikov je graf zmanipulovaný, pretože zľahčuje existenciu pomerne prudkých výkyvov teploty, ktoré sa udiali v minulosti (jedná sa o Malú ľadovú dobu a Stredoveké teplé obdobie) a naopak z najnovších údajov selektívne vyberá len tie, ktoré podporujú hypotézu o rastúcom trende teploty.

Podľa skeptikov existencia Malej ľadovej doby a Stredovekého teplého obdobia dokazuje, že zmeny priemernej teploty majú prirodzené príčiny a preto aj teraz pozorovaný nárast teplôt musí mať prirodzené príčiny a nie je za ním človek so svojim spaľovaním fosílnych palív a vypúšťaním CO2 do ovzdušia. Podľa dostupných informácií, existencia Malej ľadovej doby a Stredovekého teplého obdobia mala iné príčiny ako teraz pozorovaný nárast teplôt.

Osobne považujem diskusiu okolo hokejkového grafu za uzatvorenú a v tejto chvíli nepodstatnú záležitosť. Dôvodov mám viacero.

Jednak od uverejnenia grafu ubehlo už 20 rokov a odvtedy je trend nárastu teplôt oveľa zreteľnejší.

Tiež medzičasom bolo k tejto téme zrealizovaných niekoľko desiatok ďalších vedeckých štúdií a drvivá väčšina z nich novodobý trend nárastu priemernej teploty na našej planéte potvrdzuje.

Okrem toho čisto z logického hľadiska pokladám za nesprávne tvrdenie, že ak je niečo zapríčinené niečím v minulosti, musí to mať rovnakú príčinu aj teraz.

Vrátim sa však späť k článku, ktorého autor spomínanú tému za uzatvorenú zjavne nepovažuje. Naznačuje to hneď v podtitulku: „Data z celé zeměkoule ukazují, že prakticky každá část světa zažila za posledních deset tisíc let vyšší teploty než dnes. Globální průměr vytvářený diskutabilními statistickými metodami na tom nemůže nic změnit.“ Pýtam sa sám seba, že ak by aj tento výrok bol pravdivý, aký by to malo dopad na fakt, že sa v súčasnosti globálna priemerná teplota nepopierateľne zvyšuje. Odpovedám si , že žiadny.

------ Tvrdenie: V stredovekom teplom období bolo teplejšie ako dnes

Ďalej nasleduje odkaz na tri štúdie, v ktorých majú byť dôkazy podporujúce tvrdenie pána Kremlíka.

„Tyto studie konstatují, že ve středověkém teplém období bylo stejně teplo nebo teplej než dnes – míněna průměrná teplota.“

------ Prvá štúdia:

  • Loehle, Craig (2007). A 2000-Year Global Temperature Reconstruction Based on Non-Treering Proxies". Energy & Environment. SAGE Publications. 18 (7): 1049–1058

Odkaz na prvú štúdiu je napríklad tu:

Loehle, Craig (2007). A 2000-Year Global Temperature Reconstruction Based on Non-Treering Proxies

Cieľom práce bolo zrekonštruovať globálny priebeh teploty v období posledných 2000 rokov a nepoužiť pri tom údaje založené na letokruhoch stromov (dôvody pre vylúčenie letokruhov sú v štúdii popísané). V zhrnutí práce autori uvádzajú, že rekonštrukcia jasne dokazuje existenciu Malej ľadovej doby a Stredovekého teplého obdobia. V závere práce autori konštatujú, že podľa ich zistení bola priemerná teplota v čase Stredovekého teplého obdobia asi o 0,3 stupňa vyššia ako je priemer teplôt v 20 storočí. V kapitole s názvom „Diskusia“ však upozorňujú na skutočnosť, že otázka či Stredoveké teplé obdobie bolo teplejšie aj ako koniec 20 storočia zostáva nezodpovedaná z dôvodu použitej metodiky 30 ročných priemerov.

Dá sa pomerne ľahko a rýchlo zistiť, že Craig Loehle a jeho kolegovia publikovali o rok neskôr ďalšiu prácu, kde výsledky tej prvej boli mierne korigované.

Odkaz na zhrnutie práce so skorigovanými výsledkami je napríklad tu: Correction to: A 2000-Year Global Temperature Reconstruction Based on Non-Tree Ring Proxies - Craig Loehle, J. Huston McCulloch, 2008

Okrem vyjadrenia, že korekcia bola urobená kvôli viacerým chybám a dátovým záležitostiam s v zhrnutí píše aj to že najteplejšia fáza Stredovekého teplého obdobia bola teplejšia ako koniec dvadsiateho storočia ale nie významným spôsobom.

Ak zhrniem prvú štúdiu, musím jednoznačne povedať, že nepodporuje tvrdenie pána Kremlíka, že v Stredovekom teplom období bolo teplejšie alebo rovnako teplo ako 30.07.2019 (čo je dátum uverejnenia predmetného článku). Obdobie analyzované v štúdii končí na konci 20 storočia no odvtedy sa preukázateľne oteplilo o ďalších 0,3 - 0,4 stupňa.

------ Druhá štúdia:

Ljungqvist, F.C. (2010). A new reconstruction of temperature variability in the extra-tropical Northern Hemisphere during the last two millennia. Geografiska Annaler: Physical Geography, 92A: 339–351.

Odkaz na druhú štúdiu je napríklad tu:

A NEW RECONSTRUCTION OF TEMPERATURE VARIABILITY IN THE EXTRA-TROPICAL NORTHERN HEMISPHERE DURING THE LAST TWO MILLENNIA - LJUNGQVIST - 2010

Táto práca si dala za svoj cieľ využiť pre rekonštrukciu priebehu globálnej teploty čo najširšiu vzorku údajov. V zhrnutí práce okrem iného autori píšu:

Maximálny rozptyl zrekonštruovaných teplôt v storočnej škále presahuje hodnotu 0,6 stupňa. Táto práca ako prvá poukazuje na existenciu Teplého Rímskeho obdobia (cca 1 – 300 n.l.), ktoré sa teplotne vyrovnalo priemeru obdobia 1961-1990. Toto obdobie bolo nasledované tzv. Temným studeným obdobím (300-800 n.l.). Stredoveké teplé obdobie je viditeľné v období 800-1300 n.l. a Malá ľadová doba v období 1300-1900 n.l. Tá je nasledovaná prudkým nárastom teploty v dvadsiatom storočí. Najvyššia zrekonštruovaná priemerná teplota sa vyskytuje v druhej polovici desiateho storočia a najnižšia ku koncu sedemnásteho storočia. Desaťročné teplotné priemery dosahujú alebo aj prekračujú priemerné teploty z obdobia 1961 – 1990 počas podstatnej časti Teplého Rímskeho obdobia a Stredovekého teplého obdobia. Teplota posledných dvoch dekád 20 storočia je však pravdepodobne vyššia ako počas akejkoľvek inej časti predchádzajúcich 2 000 rokov, aj keď táto teplota nie je získaná z rekonštrukcií ale z priamo nameraných údajov.

Aj druhá štúdia, rovnako ako prvá, nepodporuje tvrdenie pána Kremlíka, že v Stredovekom teplom období bolo teplejšie alebo rovnako teplo ako 30.07.2019 (čo je dátum uverejnenia predmetného článku). Autori upozorňujú na teplotnú výnimočnosť posledných dvoch dekád 20 storočia.

Obdobie analyzované v štúdii končí na konci 20 storočia no odvtedy sa oteplilo o ďalších 0,3 - 0,4 stupňa.

------ Tretia štúdia:

  • Moberg et al. (2005). Highly variable Northern Hemisphere temperatures reconstructed from low- and high-resolution proxy data. Nature 433, 613-617

Odkaz na tretiu štúdiu je napríklad tu:

Highly variable Northern Hemisphere temperatures reconstructed from low and high resolution proxy data

V samotnej práci nachádzam okrem iného aj túto vetu: (Teplotné) stredoveké maximá sú na rovnakých hodnotách ako väčšina dvadsiateho storočia, ale otepľovanie po roku 1990, ktoré je vidno na údajoch z reálnych meraní sa javí byť bezprecedentné. Na druhej strane, nenachádzam v nej nič, čo by podporovalo tvrdenie pána Kremlíka,že v Stredovekom teplom období bolo teplejšie alebo rovnako teplo ako 30.07.2019 (čo je dátum uverejnenia predmetného článku).

Môj záver ohľadom štúdie č. 3 je teda do bodky rovnaký, ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. Štúdia nepodporuje tvrdenie pána Kremlíka, že v Stredovekom teplom období bolo teplejšie alebo rovnako teplo ako 30.07.2019 (čo je dátum uverejnenia predmetného článku). Obdobie analyzované v štúdii končí na konci 20 storočia no odvtedy sa preukázateľne oteplilo o ďalších 0,3 - 0,4 stupňa.

------ Moderná verzia hokejkového grafu:

Ďalej sa v práci nachádza Graf 1 pochádzajúci z úvode spomenutej štúdie pána Neukoma a jeho kolegov, s nasledujúcim komentárom pána Kremlíka:

„Nová varianta hokejového grafu. V první půli 20.století, která podle Neukoma a kol. měla prapodivně málo chladných regionů, byly hladiny CO2 ještě nízké. Příčinou oteplení 1850 – 1950 muselo být něco jiného. A zelené rámečky označují nejchladnější úsek za 2000 let – tento druh rekordů ale novináře nezajímá.“

Zisťujem, že hlavným účelom grafu bolo ukázať súlad medzi nameranými teplotami v rôznych častiach sveta v jednotlivých obdobiach. Týmto grafom je podporené aj záverečné konštatovanie pána Neukoma a jeho kolegov, že iné klimatické udalosti, ktoré sa udiali počas posledných 2000 rokov nemali tak globálny charakter, ako má terajšie otepľovanie. Úlohu hokejkového grafu mu vnucuje až pán Kremlík a pridáva k tom rôzne akože „konšpiračné“ otázky (komentár p. Kremlíka z predchádzajúceho odstavca).

Z môjho pohľadu je to skutočne obdoba hokejkového grafu. Približne do roku 1850 sa postupne ochladzuje (pribúda plocha oblastí s podnormálnou teplotou) a potom začína ísť teplota prudko hore (pribúda plocha oblastí s nadnormálnou teplotou).

Nemyslím si, že sa ochladeniam v zelenom rámiku nevenuje pozornosť. Ochladenie po roku 1600 je predsa Malá ľadová doba a tej bol a stále je venovaný dostatočne veľký priestor. Vieme, že jej príčinou je pravdepodobne kombinácia viacerých vplyvov a to slnečného cyklu (v tom čase sa Slnko nachádzalo vo fáze tzv. Maunderovho minimuma) vplyvu viacerých silných , krátko po sebe nasledujúcich výbuchov sopiek a tiež fázy, v ktorej sa v tom čase nachádzali tzv. Milankovičove cykly.

Ochladenie po roku 1800 bolo s veľkou pravdepodobnosťou spôsobené kombináciou minimálnej hodnoty slnečného cyklu (Daltonove Minimum) a výbuchu sopky Tambora. Neskôr sa pridala aj sopka Krakatoa a tak relatívne studené obdobie pretrvávalo až do začiatku dvadsiateho storočia. Otepľovať sa však začalo o čosi skôr pretože dlhodobý solárny cyklus sa začal prejavovať vo svojej maximálnej fáze (Moderné Maximum).

Môj záver k „Modernej verzii hokejkového grafu“ je, že vyššie uvedený komentár pána Kremlíka (Příčinou oteplení 1850 – 1950 muselo být něco jiného. A zelené rámečky označují nejchladnější úsek za 2000 let – tento druh rekordů ale novináře nezajímá.) považujem za účelový, veľmi povrchný a nepodporený žiadnymi faktami.

Podobné nezrovnalosti ako doteraz nachádzam aj v ďalších informáciách a záveroch uvedených v článku pána Kremlíka. Aby som neunavoval ostatných a ani sám seba, vyberám si už iba jeden z nich.

------ Ešte jedna štúdia:

  • Antarktida má za sebou 200 let neoteplení. (graf - David P.Schneider et al. Antarctic temperatures over the past two centuries from ice cores. GRL, Vol 33, 2006)

Odkaz na štúdiu je napríklad tu:

Antarctic temperatures over the past two centuries from ice cores

V tomto prípade sa pán Kremlík uspokojí s jediným grafom, ku ktorému sa nenamáha uviesť ani vysvetlenie, čo predstavuje , čo znamenajú jednotlivé krivky. Tento graf nachádzam po chvíľke hľadania a je uvedený spolu s ďalšími grafmi vo vysvetľujúcej časti práce a bez dôkladného štúdia použitej metodiky by som si na rozdiel od pána Kremlíka netrúfal na základe neho robiť žiadne závery.

V samotnom závere práce je uvedené že v období posledných 150 rokov je pozorovateľné mierne otepľovanie. To je v inej časti práce potvrdené zistením, že rozdiel medzi najchladnejším vyhodnocovaným rokom (1850) a najteplejším (1990) je približne 0,7 stupňa. V práci je na viacerých miestach vysvetľované, že z dôvodu použitej štatistickej metódy vyhodnocovania a korelácie s inými dátovými zdrojmi boli z vyhodnotenia vylúčené posledné údaje z roku 1999.

Môj záver je rovnaký ako v u predchádzajúcich prác. Na to aby mohol pán Kremlík tvrdiť, že sa v Antarktíde za posledných 200 rokov neoteplilo, musel by zohľadniť aj vývoj teplôt v období 1999 – 2018, ktorý v práci chýba. Zistil by, že síce väčšina územia Antarktídy sa v tomto období neoteplila, či dokonca mierne ochladila, ale jej západná časť sa otepľuje niekoľkonásobne rýchlejšie ako zvyšok planéty. Aj jeden, aj druhý jav sú celkom dobre popísané, ale zatiaľ nie jednoznačne vysvetlené.

Tu svoje zisťovanie končím so závermi, ktoré som zhrnul úplne na začiatku tohto blogu. Určite si však ešte nejaké články pána Kremlíka prečítam. Veď platí staré známe „Čo sa raz naučíš, to ti už nikto nevezme“. A pri bližšom preverovaní informácií uvedených v článku p. Kremlíka som sa toho dozvedel naozaj dosť.

Tibor Paulen

Tibor Paulen

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Zaujímam sa o všetko, čo je niečím zaujímavé. Verím v dobro a v zdravý rozum. V poslednej dobe je v centre môjho záujmu zmena klímy. Študujem a zberám informácie k tejto téme. Som ambasádorom organizácie "Climate Interactive", absolventom programu "Climate Reality Project" a členom neformálneho združenia 350.sk Zoznam autorových rubrík:  PríčinyDôsledkyFaktyÚvahyFikcieRiešeniaNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu