reklama

Skleníková vodná para – príčina alebo dôsledok ?

Ako vplýva vodná para v atmosfére na zvyšovanie teploty na Zemi? Prečo sa v súvislosti s klimatickou krízou hovorí iba o vplyve CO2 a metánu a dominantný príspevok vodnej pary sa zamlčuje ?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Klimatická kríza a jej príčiny sa často riešia v diskusiách k článkom na SME, ale aj na iných portáloch. V poslednom čase som sa tiež niektorých zúčastnil. Jednou z často diskutovaných tém je vplyv vodnej pary v atmosfére na zvyšovania teploty na našej planéte. Povedal som si, že sa hlavne sám pre seba pokúsim zhromaždiť k tejto téme na jednom mieste najčastejšie otázky a jednoduché odpovede na ne. Tak ako ich vysvetľuje terajšia mainstreamová veda.

Pôsobí vodná para v atmosfére ako skleníkový plyn ?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Jednoznačne áno. Vodná para je silným skleníkovým plynom. Jej príspevok k celkovému skleníkovému efektu v zemskej atmosfére je podľa výpočtov vedcov niekde medzi 36 a 72 percentami. Je to najviac v porovnaní s ostatnými skleníkovými plynmi. Richard Lindzen, popredný klimatoskeptik, dokonca odhaduje podiel vodnej pary na celkovom skleníkovom efekte zemskej atmosféry až na úrovni 98%.

Prečo sa teda v súvislosti s klimatickou krízou hovorí iba o vplyve CO2 a metánu a dominantný príspevok vodnej pary sa zamlčuje ?

Súvisí to s úplne inými faktormi fungovania vodnej pary v atmosfére v porovnaní s ostatnými skleníkovými plynmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvým faktorom je spôsob, ako sa vodná para do atmosféry dostáva. Voda je prirodzenou súčasťou prostredia našej planéty a jej zdroje sú z hľadiska tvorby vodných pár v atmosfére nekonečné. Množstvo vody v atmosfére je takmer výlučne závislé od teploty atmosféry. Úplne zjednodušene sa dá povedať, že čím je v danej lokalite teplejšie, tým je obsah vodných pár vo vzduchu vyšší (samozrejme za predpokladu, že je v danej lokalite dostatok vody, ktorá sa dokáže odparovať do ovzdušia). Množstvo vodnej pary v atmosfére teda nie je príčinou, ale dôsledkom jej teploty.

Druhým faktorom je, že voda vydrží v atmosfére maximálne desať dní. Dovtedy určite skondenzuje, vytvorí oblaky a spadne v podobe dažďa alebo snehu späť na zemský povrch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tretím faktorom je, že človek nedokáže množstvo vody v atmosfére nijakým spôsobom priamo ovplyvniť. Opatrenia v duchu „znížme množstvo vody v atmosfére“ nedávajú žiadnu logiku. Ak by ľudia nejakým spôsobom dodali do atmosféry väčšie množstvo vodnej pary, približne rovnaké množstvo by do desiatich dní niekde skondenzovalo a vrátilo sa na zemský povrch v podobe zrážok. Naopak, ak by ľudia časť vodných pár z atmosféry odstránili, takmer okamžite by sa približne rovnaké množstvo vody v atmosfére doplnilo odparovaním.

Nejedná sa teda o zamlčovanie. Väčšina článkov a diskusií rieši okrem príčin zvyšovania teploty aj opatrenia na jeho zastavenie. A tam voda naozaj nemá čo hľadať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prečo nie je vplyv vodnej pary zahrnutý v klimatických modeloch, ktoré predpovedajú budúci vývoj priemerných teplôt ?

V tomto prípade sa jedná o skresľovanie informácií. Vplyv vodnej pary a tiež mrakov na vývoj priemernej teploty je a bol v klimatických modeloch zahrnutý. Vodná para totiž vzhľadom k svojim vlastnostiam pôsobí ako zosilňovač vplyvu ostatných skleníkových plynov. Zjednodušene sa dá povedať, že čím je teplejšie, tým viac vodnej pary sa v atmosfére nachádza, čo spôsobuje ešte väčšie otepľovanie. Jedná sa o typickú klimatickú kladnú spätnú väzbu. Z hľadiska budúceho vývoja teploty je vplyv vodnej pary veľmi dôležitý a vedci vo svojich modeloch s ním nepochybne počítajú.

Je pravda, že modelovať vplyv vody v atmosfére je porovnateľné s veštením z krištáľovej gule ?

Problémom modelovania je, že vodná para v atmosfére skôr či neskôr skondenzuje a vytvorí oblaky, ktoré majú na priemernú teplotu zemského povrchu protichodný vplyv. Tie vysoké spôsobujú skleníkový efekt. Tie nízke pôsobia ako tienidlo, ktoré bráni slnečným lúčom, aby sa dostali k zemskému povrchu. To však platí iba cez deň. V noci je to s vplyvom nízkych mrakov presne naopak. Zachytenie týchto komplikovaných vzťahov v matematických modelov je náročná záležitosť. V poslednom čase sa však na tomto poli urobil obrovský pokrok a môžeme povedať, že súčasné modely sú dôveryhodné. Pre mňa osobne je znepokojujúce, že čím sú modely presnejšie a sofistikovanejšie, tým pre nás nepriaznivejšie predpovede dávajú.

Má zmysel znižovať emisie ostatných skleníkových plynov, keď ich vplyv je v porovnaní s vodou minoritný?

Určite má. Na to, aby sa dominantný vplyv vodných pár prejavoval stále silnejšie, je potrebný vonkajší vplyv. Túto úlohu hrajú ostatné skleníkové vplyvy. Zvýšením obsahu CO2 alebo metánu v atmosfére dochádza k zvyšovaniu teploty. Zvýšená teplota spôsobuje zvýšené odparovanie vody a vodná para v atmosfére ešte viac zosilňuje skleníkový efekt. Otázkou je, do akej miery sa môžeme spoliehať na vplyv nízkej oblačnosti, ktorá pôsobí presne opačne.

Pridávanie CO2 a iných skleníkových plynov do atmosféry s určitosťou vyvádza celý klimatický systém z rovnováhy. Neriešiť problém klimatickej krízy a odôvodňovať to tým, že silný vplyv vodnej pary tak či tak nedokážeme mať pod kontrolou, je nezodpovedné. Vodná para je síce silný hráč, ale vstupuje do hry až „v druhom kole“. To s akou silou do hry vstúpi, vieme „v prvom kole hry“ ovplyvniť cez obmedzenie vypúšťania CO2 a iných skleníkových plynov do atmosféry.

Zdroje:

Greenhouse gas (Wikipedia)

Water vapor (Wikipedia)

Water vapour: feedback or forcing? ( RealClimate)

 Water Vapor Confirmed as Major Player in Climate Change (NASA)

 Why clouds hold the key to better climate models (Carbon Brief)

Guest post: Why results from the next generation of climate models matter (Carbon Brief)

Tibor Paulen

Tibor Paulen

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  15x

Zaujímam sa o všetko, čo je niečím zaujímavé. Verím v dobro a v zdravý rozum. V poslednej dobe je v centre môjho záujmu zmena klímy. Študujem a zberám informácie k tejto téme. Som ambasádorom organizácie "Climate Interactive", absolventom programu "Climate Reality Project" a členom neformálneho združenia 350.sk Zoznam autorových rubrík:  PríčinyDôsledkyFaktyÚvahyFikcieRiešeniaNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu