Zamotané klbko, detský pohľad, svätá vec

Autor: Tibor Paulen | 17.5.2019 o 6:05 | Karma článku: 1,45 | Prečítané:  577x

Sypú sa na nás samé nepríjemné správy. Koncom minulého roka vedci oznámili, že ak urýchlene a radikálne neznížime emisie skleníkových plynov, privodíme nasledujúcim generáciám katastrofické podmienky pre život.

Nedávno sme sa zo správ dozvedeli, že v dohľadnom čase môže vyhynúť až milión živočíšnych a rastlinných druhov. A aby toho nebolo málo, OSN avizuje, že ešte tento rok sa postupne dozvieme pravdu o stave pôdy, lesov, oceánov a polárnych oblastí.

Vo viacerých článkoch ktoré som k tejto téme čítal, bolo zdôraznené, že akcia sa očakáva od terajšej generácie. Ak to nevyriešime my (ľudia v produktívnom veku od 20 do 60 rokov), postavíme už aj dnešné deti do role štatistov bez reálnej možnosti udalosti zvrátiť. Pre mňa je to jednoznačná výzva k akcii. Treba s tým niečo robiť. Ale kde mám začať?

Už na prvý pohľad to vyzerá ako riadne zamotané klbko. V hre je veľa záujmových skupín a každá rieši tento rébus na inom mieste a vlastným spôsobom. Každá má svoju pravdu a vie, prečo robí to, čo robí.

Vedci sú z istého pohľadu „za vodou“. Realizujú sa v oblasti, ktorá ich baví, a môžu si s čistým svedomím povedať, že urobili a robia pre záchranu tohto sveta veľa. Analyzujú stav, upozorňujú na hroziace riziká a naznačujú možné riešenia. Ale väčšinu času sú ponorení do svojich výskumov a my laici im len ťažko rozumieme.

Politici. V poslednej dobe akosi vymizli skutoční lídri formátu Churchilla, Reagana, Tchatcherovej, Gándhiho,... Takí, čo vedeli ľuďom odovzdať víziu budúcnosti, ale aj nepríjemné posolstvá. Namiesto toho tu máme vodcov rozmýšľajúcich v prítomnosti, ktorí sú schopní nasľubovať svojim voličom čokoľvek. Vodcov (či skôr vedúcich), ktorí sú až príliš ovplyvňovaní záujmami najbohatšej vrstvy. Pravdu o skutočnom stave vecí sa od nich tak ľahko nedozvieme. Politici však sú tam kde sú, vďaka nám. Máme tých, ktorých sme si zvolili.

Firmy a nadnárodné spoločnosti. Žeby hlavní vinníci terajšieho zlého stavu nášho životného prostredia? To sú predsa tí, ktorí vymýšľajú a vyrábajú tovary a služby s cieľom zarobiť a zbohatnúť. Míňajú na to zdroje našej planéty a prispievajú k vytváraniu všadeprítomného odpadu. A s pomocou reklamy robia všetko preto, aby nás, „nevinných“ spotrebiteľov, namotali na kúpu toho, čo v skutočnosti ani nepotrebujeme. Nemyslím si to. Väčšina z nich férovo podniká podľa pravidiel voľného trhu. Aj vďaka nim dosiahla naša civilizácia terajšiu vysokú technologickú úroveň.

My ostatní. Žijeme svoj život. Máme svoje sny a problémy. Angažujeme sa v tom, čo pokladáme za dôležité. Vo „veľkých veciach“ sa veľakrát spoliehame na politikov, vedcov a aj na firmy a podnikateľov. Pritom tušíme, že by sme až tak nemali. Nie všetky rozhodnutia politikov sú pre nás prospešné. Nie všetky tovary a služby, ktoré si kupujeme, sú zdravé a ekologické. Nemáme však čas, energiu a ani chuť to riešiť. Stíhame si aspoň na nefungujúce veci zašomrať alebo si o nich zažartovať.

Vrátim sa k požiadavke, ktorá prišla od vedcov. Aby sme zabránili katastrofickým zmenám nášho životného prostredia, musíme začať teraz hneď rázne konať. Riešime teda „krízový stav“ a „záchranu planéty“. Čo s tým ?

Skúsme sa inšpirovať deťmi. Deti sú schopné pustiť sa do čohokoľvek, čo si zaumienia. Vedia sa zamerať sa na podstatu veci a neriešiť jej nedôležité aspekty. A vidia veci jasne. Také, aké naozaj sú. Ako chalanisko z cisárových nových šiat. Detský pohľad na svet. Podľa mňa fungujúca metóda.

Svätá vec. Ako to súvisí s témou? Pre mňa je to niečo, čo svojou dôležitosťou presahuje bežné rámce. Niečo, čo svojou zložitosťou a rozsiahlosťou presahuje človeka a niečo, čo je nespochybniteľné. Väčšina „svätých vecí“ je daná „zhora“, ale z mojej skúsenosti reálne fungujú tie, ktoré pochádzajú z človeka samotného. Tie, ktoré sú odrazom jeho vnútorného presvedčenia. Každá „svätá vec“ musí byť založená na čistých úmysloch a etike. Vyhlásiť niečo za svoju „svätú vec“ je ťažké. Znamená to, že tejto veci budem odteraz venovať svoj čas, úsilie, energiu. A budem ju mať na pamäti pri každom ďalšom kroku.

Z môjho pohľadu je kľúč k splneniu požiadaviek vedcov v prvom rade v každom z nás. Až potom v tých ostatných. S využitím nástrojov ako sú „svätá vec“ a „detský pohľad na svet“ sa veci dajú hýbať správnym smerom.

Riešenie začína u mňa. Chcem počúvať vedcov a pochopiť, čo mi chcú povedať. Musím tlačiť na politikov, aby problémy reálne riešili a pripomínať im, čo je v danej chvíli dôležité. Je len na mne, čo si kúpim a čo nekúpim. Ja sa rozhodujem, ako a kam pocestujem na dovolenku. Je len na mojom rozhodnutí, aký príklad dám svojim deťom a svojmu okoliu.

Na mne záleží, ako sa teraz rozhodnem.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rozprávky SME

O hlúpom Jankovi (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Blackout je experiment, na ktorý by nedoplatili len laboratórne myši

Trest za omyly budeme niesť všetci.


Už ste čítali?