V pilotnej kabíne sa niečo deje. Druhý pilot hlási kapitánovi, že tlak v pravom motore je skoro dva krát taký vysoký, ako by mal byť. Kapitán neodpovedá. Je zamyslený. Uvedomil si, že z nejakého banálneho dôvodu pred štartom neprešiel všetky kroky funkčnej kontroly. Musel sa venovať niečomu inému? Už si nepamätá. Asi mal ako vždy na všetko málo času.
Hlavná zodpovednosť je však teraz na ňom. Tu neďaleko je posledné letisko, kde by ešte mohli pristáť. Lietadlo sa onedlho dostane nad oceán. Potom už zosadnutie na zem nebude možné. Pristátie hneď teraz, by teda bolo najbezpečnejšie. Lenže budú zisťovať príčiny a ukáže sa, že neurobil tú kontrolu. Bude mať z toho opletačky. Aj cestujúci budú nahnevaní, že im znepríjemnil dovolenku.
Kapitán je typom človeka, ktorému veľmi záleží na tom, aby bol obľúbený. V očiach cestujúcich, leteckej spoločnosti, svojej rodiny. Všetkých. Vždy to tak doteraz bolo. Nechce, aby jeho dlhodobo budovaná kariéra a vysoký osobný kredit utrpeli. Nechce sklamať tých, ktorí ho, ako si namýšľa, považujú za svoj vzor. Preto uvažuje nad inou alternatívou. Počul o podobných prípadoch ako je tento. A vždy to bol iba pokazený snímač, nie motor. Aj teraz to určite bude len snímač. Riskne to. Všetko bude OK. Letíme ďalej! Ešte musí vymyslieť niečo, čím upokojí druhého pilota.
Teraz príbeh zastavím a spýtam sa vás, cestujúcich: Chceli by ste vedieť, čo sa práve odohralo v pilotnej kabíne? Alebo by ste radšej volili bezstarostnú nevedomosť ?
Ja by som to určite vedieť chcel. A povedal by som to aj spolucestujúcim. Spoločnými silami by sme sa dostali do pilotnej kabíny a prinútili kapitána pristáť. Predsa neprídeme o život kvôli do seba zahľadenému bláznovi.
Odvrátenie klimatickej krízy je oveľa zložitejšou úlohou, ako je pristátie porúchaného, ale zatiaľ plne funkčného lietadla. Okolnosti sú podobné. Urgentnosť je vyššia. Preto je treba hneď teraz začať búchať na dvere pilotnej kabíny a byť pripravený ich aj vykopnúť.
Ide o veľa.