Kto otáča klimatickým termostatom? Zistenia a otázky.

Autor: Tibor Paulen | 20.4.2019 o 6:05 | (upravené 4.8.2019 o 20:15) Karma článku: 1,63 | Prečítané:  864x

V súčasnosti sa priemerná teplota na našej planéte z roka na rok zvyšuje. Je to zrejmé, je to podložené meraniami a stále viac viditeľné. Nikto presne nevie, kedy, na akej hodnote a či vôbec sa tento nárast zastaví.

Znepokojuje ma to. Štve ma, že sa tejto dôležitej téme venuje len okrajová pozornosť. Veď to nie je o tom, že si budeme užívať teplúčko a že odložíme kabáty na dno skrine. Už aj niekoľkostupňový nárast priemernej teploty nesie v sebe vážne hrozby pre kvalitu života aj životy ako také. Veľa o tejto téme čítam a veľa o nej rozmýšľam. Napísal som na túto tému zopár blogov a hľadal som v nich pre seba odpoveď na otázky: Aké faktory ovplyvňujú klímu na našej Zemi? Kto otáča klimatickým termostatom?

A toto je môj (subjektívny) záverečný rebríček:

7. miesto: Slnko sa na začiatku javilo byť horúcim kandidátom na jedného z víťazov. Je predsa jediným zdrojom všetkej energie, ktorá na Zem prichádza. Jeho výkon je úplne stabilný a kolíše plus mínus 0,1%. Pri priaznivej súhre s niektorým z iných faktorov, môže spôsobiť nárast či pokles teploty o cca 0,6 stupňov oproti dlhodobému priemeru. V časovom horizonte najbližších stoviek tisíc rokov nám však z jeho strany nehrozí nič, čo by mohlo výrazným spôsobom zvyšovať priemernú teplotu.

6. miesto: Vulkány kedysi dávno (desiatky až stovky miliónov rokov dozadu) hojne zásobovali atmosféru Zeme skleníkovými plynmi a z času na čas dokázali riadne zamávať s priemernou teplotou. Tie terajšie sú však oveľa menšie a ich výbuch môže spôsobiť skôr krátkodobé ochladenie. Určite nemajú vplyv na zvyšovanie priemernej teploty.

5. miesto: Orbitálne (Milankovičove) cykly sú zodpovedné za striedanie ľadových a medziľadových dôb počas posledných niekoľko miliónov rokov. Ich súčasný trend by mal byť smerom k ochladzovaniu a postupnému príchodu ďalšej doby ľadovej. Niektorí ľudia sa preto utešujú, že súčasné otepľovanie je len dočasné a po ňom príde ochladzovanie. Situácia je ale iná. Aktuálne prebiehajúci cyklus má byť totiž v porovnaní s tými minulými značne oslabený. Nezanedbateľná časť vedcov dokonca tvrdí, že aj keby nebolo vplyvu človeka, prechod do doby ľadovej by počas najbližších 50 000 rokov nehrozil. Orbitálne cykly isto iste nie sú zodpovedné za súčasný trend zvyšovania priemernej teploty.

4. miesto: Pevnina je pokrytá vegetáciou, ktorá vďaka fotosyntéze dokáže zachytávať oxid uhličitý z atmosféry a premieňať ho na organickú hmotu. Neskôr rastliny odumrú alebo sa stanú potravou živočíchov, ktoré tiež uhynú. Všetok organický materiál tak nakoniec skončí v pôde, kde sa rozkladá alebo sa stane potravou rôznych mikroorganizmov. Z pôdy sa neskôr v podobe skleníkových plynov vracia späť do atmosféry. Táto vlastnosť pomáha udržiavať uhlíkový cyklus na našej planéte v rovnováhe. V poslednej dobe však vplyvom ľudskej činnosti dochádza k degradácii vegetácie a neskôr pôdy, pretože tá sa po strate vegetácie a vlhkosti skôr či neskôr zmení na neúrodnú pustatinu. Z pôdy sa stal zdroj skleníkových plynov, ktorých je v atmosfére stále viac a viac.

3. miesto: Oceány majú obrovskú schopnosť pohlcovať a uvoľňovať teplo a tiež oxid uhličitý. Na zmenu klímy majú aktuálne stabilizačný účinok. S rastúcou teplotou sa však ich schopnosť viazať oxid uhličitý zmenšuje. Hrozí, že sa tento skleníkový plyn začne uvoľňovať z oceánskej vody späť do atmosféry. Navyše teplo, ktoré sa v oceánoch už stihlo nahromadiť, nás bude zohrievať ešte dlho potom, ako sa podarí príčinu stúpania teploty odstaviť. Okrem toho, plocha oceánskeho ľadu sa z roka na rok zmenšuje. Teplo zo Slnka namiesto toho, aby bolo odrazené späť ľadom, je pohltené oceánom.

 2. miesto: Spätné väzby dokážu hrať pri zmenách klimatických pomerov na našej Zemi rolu akejsi brzdy alebo zosilňovača. Klimatický systém je veľmi krehký a aj zdanlivo banálne vplyvy ho môžu dramaticky zmeniť, keď sa spätné väzby uvedú do činnosti. Koniec koncov, aj terajšie veľmi drsné podmienky na Venuši sa zdajú byť výsledkom silného a dlhodobo pôsobiaceho efektu kladnej spätnej väzby. Vplyv spätných väzieb je veľmi ťažko predvídateľný a preto nás môžu v súvislosti s vývojom klímy milo aj nemilo prekvapiť.

Mojím absolútnym víťazom je atmosféra. Atmosféra má výbornú schopnosť odrážať tepelné žiarenie smerom k Zemi, ale aj smerom späť do vesmíru. Vďaka jej terajšiemu zloženiu a ďalším parametrom máme tu na Zemi práve také podmienky, aké potrebujeme pre svoj život. Jednoznačne tu však platí prirovnanie, že atmosféra je náš dobrý sluha, ale môže sa stať zlým pánom. Vďaka skleníkovým plynom je priemerná teplota na našej planéte o 33 stupňov vyššia ako by bola bez ich prítomnosti v našej atmosfére. Preto tu máme príjemné podmienky pre život. Stačí však prekvapujúco malý zásah do koncentrácií skleníkových plynov a teplota sa môže zmeniť na neznesiteľnú alebo dokonca so životom nezlučiteľnú.

To, že v súčasnosti sa priemerná teplota na celej Zemi z roka na rok zvyšuje je jasné a stále viac viditeľné. Nikto presne nevie, kedy, na akej hodnote a či vôbec sa tento nárast zastaví. Preto je dôležité iba nečakať, ako to celé skončí a v prvom kroku sa nad prebiehajúcim vývojom aspoň zamyslieť.

Aké môže mať zvyšovanie teploty dôsledky?

Ktoré činitele ovplyvňujúce klímu dokážeme my ľudia reálne dostať pod svoju kontrolu ?

Ako? Koľko času na to máme?

Odpovede na tieto otázky nechávam pre túto chvíľu na Vás.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Cez čiaru: Rodičia sa nevedia dostať k dieťaťu, napriek rozsudku

Pozrite si najnovšiu časť investigatívnej relácie Cez čiaru.

Na protest pred Haščákov dom prišli desiatky ľudí

Protest je reakciou na údajnú nahrávku z kauzy Gorila.


Už ste čítali?