Oblečená Zem a nahý Mesiac

Autor: Tibor Paulen | 13.1.2019 o 7:00 | (upravené 14.1.2019 o 22:27) Karma článku: 1,47 | Prečítané:  378x

Prečo je teplota na Zemi práve taká aká je, a nie nejaká úplne iná ? Prečo nezamrzneme alebo sa neupečieme ?

V predchádzajúcom článku som dramatickým spôsobom popísal , ako vnímam situáciu ľudí čeliacich klimatickej kríze. Dnes chcem použiť odľahčenejšiu formu a pozrieť sa na jednu zo základných otázok súvisiacich s klímou očami zvedavého školáka, či študenta.

Tak teda prečo je teplota na Zemi práve taká aká je, a nie nejaká úplne iná ?

Podľa zdrojov z netu je priemerná teplota na Zemi  približne 15°C. Je to priemer všetkých priemerov, zohľadňujúci  všetky zemepisné pásma, striedanie dňa a noci a ročných období. Keď sa pozrieme na jej hraničné hodnoty, tak kolíše niekde medzi -90°C a +50°C, čo sú v súčasnosti najnižšia a najvyššia nameraná teplota.

Napadne mi, že na Mesiaci by to mohlo byť podobne. Široko ďaleko je predsa jediným zdrojom energie Slnko. A Mesiac má od neho rovnakú vzdialenosť ako Zem. S prekvapením však zisťujem, že tam je situácia úplne odlišná:  +130°C počas mesačného dňa a -180°C počas mesačnej noci.  Tak tam by som teda žiť nechcel !  Pátram v čom, do čerta, tkvie príčina tohto rozdielu.

Teplota zemského jadra, ktoré má 6 000 °C vyzerá nádejne, ale nakoniec  je to falošná stopa. Zisťujem, že horúce zemské jadro  kvôli izolačným vlastnostiam hrubej vrstvy hornín, nemá šancu sa na povrchu Zeme priamo prejaviť. A vlastne je to aj logické. Ako dlho by vydržal sa neroztopiť napadnutý sneh, ak by bol zemský povrch zohriaty od zemského jadra? Predstavujem si, ako sa ako dieťa snažím čo najrýchlejšie posánkovať, skôr ako sa sneh na teplom zemskom povrchu roztopí. Ha, ha :-).

Mám to. Mesiac nemá na svojom povrchu žiadnu vodu.  Všetko teplo, ktoré mesačné skaly  cez deň zachytia, sa počas noci vyžiari späť do vesmíru. Mesačné horniny majú malú schopnosť  udržiavať v sebe zachytené teplo. Naopak voda, ktorá je na povrchu našej planéty prítomná takmer všade,  dokáže veľmi dobre pohlcovať  teplo a dokáže ho v sebe aj dlho udržať.  Preto nie sú rozdiely medzi dňom a nocou u nás doma, na našej planéte, také dramatické.

A Zem na rozdiel od Mesiaca má atmosféru. Tá dokáže veľkú časť prichádzajúcich slnečných lúčov odraziť späť do vesmíru a tak chráni Zem pred prílišným prehriatím.

Googlim ďalej no zisťujem,  že vďaka týmto vlastnostiam atmosféry by mala byť priemerná teplota zemského povrchu okolo -18°C, teda o 33°C menej, ako v skutočnosti pozorujeme. Uf, hrozná predstava. Je to síce omnoho lepšie, ako podmienky na Mesiaci, ale stavím sa, že pri takejto priemernej teplote by sme tu neprežili.

Na scénu prichádza skleníkový efekt. Atmosféra okrem prevažujúcich dusíka a kyslíka obsahuje aj trochu oxidu uhličitého (CO2), metánu (CH4) a vodných pár (H2O). Tieto tri plyny bránia tomu, aby bolo teplo spôsobené slnečnými lúčmi, vyžiarené späť do vesmíru.

Naša očarujúca planéta má na sebe, na rozdiel od nahého Mesiaca, oblečený teplý kabátik. A vďaka tomu je nám tu tak akurát. V lete teplo a v zime zima. Vcelku príjemne.

 

V ďalších článkoch sa pokúsim vysvetliť, prečo máme v poslednej dobe so skleníkovými plynmi problém.

Zdroje:

Rekordné hodnoty meteorologických prvkov vo svete a na Slovensku

The NASA Earth’s radiation budget

Moon - Wikipedia

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Píše Marek Maďarič

Len aby nás karanténa neprerástla (píše Marek Maďarič)

Vyháňať za okraj každého, kto sa mi nepodobá, nemá nič s demokraciou.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Lučanský je pokračovaním Gašpara (týždeň podľa Schutza)

Koalícia ďalej pracuje na únose Slovenska na východ.


Už ste čítali?